utiekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa) nedok.
utiecť sa, utiekať sa porov. obrátiť sa 4
utiekať sa, -a, -ajú nedok. (ku komu, k čomu o čo, zried. i kam) hľadať pomoc, útočište niekde, uchyľovať sa niekam: Radil každému, kto sa k nemu o radu utiekal. (Hor.) Obyvateľstvo sa muselo utiekať ku snemu o pomoc. (Škult) V rozrušenosti vždy sa utiekal do samoty. (Rys.);
dok. zried. utiecť sa, utečie, utečú (Kal., Kuk.)
utiecť sa dk obrátiť sa na niekoho, uchýliť sa k niekomu: ktoz by se k Geho Milosti vtekl, ten muz gma gemu pomoczy (ŽK 1473); po smrty Labudy utekli se k prawu synowe geho (P. ĽUPČA 1551); newieme se komu vtieczy, ness k Wassi Welkomoznosti (PRÍBOVCE 1622); kdokolj do toho chramu meho s pokornu modlitbu se uteče, ga ho wislissim (KT 1753); wyhnaná z domu otcowského k sestrenicy se utiekla (PeP 1771); utiekať sa ndk: kterak se k wam vtikaly tyto osoby, sudicze se o dwur (ČACHTICE 1552); pohnuta sem az se vtikam, pred Wassu Opatrnost k sprawedliwosty (ZVOLEN 16. st); pozbawen z nadegj sweg Danyel utijka se k modlitbam (SK 1697); (poddaní), zalobu magiczy, gruntownemu panu magu se utykaty (BELÁ 1773); aby mel prýležitost člowek k Bohu se utikati, o pomoc žadati (GK 1779); utiekavať sa frekv: ag tak sá werícý o raddu k farárum utíkáwagú (BR 1785)