Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

utiecť utečie utečú utiekol dok.

1. behom sa vzdialiť; náhlivo opustiť nebezpečné ap. miesto; ujsť, zutekať: zbabelo u., naľakal sa a u-l; u. prenasledovateľom; u. pred ohňom, pred povodňou

2. (tajne, nepozorovane) odísť; svojvoľne opustiť isté prostredie, povolanie ap.; ujsť, zutekať: u. z domu, z väzenia; u. z dediny do mesta; u. od povinností; čo si u-l, nepáčilo sa ti tu?

3. expr. (o veciach) uvoľniť sa, uniknúť (zo svojho miesta); ujsť: očko na pančuche u-lo

4. ubehnúť, uplynúť (v čase); ujsť: deň rýchlo u-l, prázdniny u-li (ako voda), cesta im rýchlo u-la

čo sa vlečie, neu-ie; to ti neu-ie a) dočkáš sa toho b) na to je čas;

nedok. utekať

1. k 1 – 4: u. pred povodňou, u. za hranice; mlieko u-á z hrnca kypí; ako ten čas u-á

2. bežať (význ. 1): u. za autobusom; u-á, čo mu sily stačia; u. ozlomkrky; hovor.: u. na stanicu, do obchodu, po lekára ponáhľať sa; čo už u-te? neodchádzajte ešte!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
utiecť utečie utečú utiekol dok.

utiecť sa utečie sa utečú sa uteč sa! utiekol sa utiekla sa utečúc sa utečenie sa dok.


utiecť utečie utečú uteč! utiekol utiekla utečúc utečený dok.

-cť/51596 2.11: verbá inf. dok. 33099 pomô/22439 utie/2370 oblie/1930 premô/951 vyzlie/805 prezlie/637 zrie/558 napomô/555 upie/263 vymô/219 navlie/219 vytĺ/202 vyrie/185 (52/1766)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúťpominúťpominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsťprestaťskončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúťzaniknúťzájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúťujsťutiecťuplynúťprebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať savyčerpať sazužitkovať savyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemneexpr.: preletieťprefrčaťprefrndžaťprefičaťprefrnknúťprefrngnúťprefrknúťprebrnknúťprebŕknuťpresvišťaťprešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dvaexpr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okoloexpr.: prehrmieťprehučaťprešumieťprehrčaťprehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humnoexpr. strihnúť: strihnúť poza domexpr.: pretrieliťprehnať saprehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrkaexpr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchricaprejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktuprecválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicouhovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať al. zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné

2. rýchlo sa minúť (o čase) • ubehnúťuplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva rokyprejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnostiutiecťujsťexpr.: preletieťprelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladostiexpr.: prefičaťprefrndžaťprefrčaťprefrnknúťprefrngnúťprefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen

3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde • prejsť: prebehnúť, prejsť k opozíciizbehnúťdezertovať (od vojska) • expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovihovor. expr. presedlaťsubšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanieexpr. preskočiť (do iného tábora)

4. p. ukázať sa 1


ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecťzutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdiaexpr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdilexpr.: ufrngnúťufrnknúťufrndžaťubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžalexpr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal?hovor. expr.: zvrznúťuvrznúťuvrzgnúťubziknúťbziknúťušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školyumknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť políciizried. ubehnúťhovor. expr.: upláchnuťufrknúťzdúchnuťzdrhnúťzried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhlizbehnúťdezertovaťzdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkaťexpr. zmiznúťhovor. stratiť sahovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili saexpr.: brnknúťfrngnúťfuknúťfrknúťmyknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmyhovor. expr.: odtrieliťodpáliťodprášiťodfrčaťodfičaťodfujazdiťodkapaťodjachaťodcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na konifraz. vziať nohy na pleciadať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útekexpr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecťzutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekaťvyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechupoutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúťutiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúťutiecťuplynúťminúť (sa)prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecťuniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovoukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť2


uniknúť 1. rýchlo sa vzdialiť z dosahu niečoho al. niekoho nebezpečného, nepríjemného, neželateľného • ujsťutiecť: unikol, ušiel smrti iba o vlások; pred pohromou nemal kam uniknúť, ujsť, utiecťvyhnúť sa: chce sa vyhnúť zvedavým otázkam, pohľadomexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť saušmyknúťukĺznuť (dostať sa spod pôsobenia niečoho, niekoho, obyč. nepozorovane, šikovne): vyšmykol sa, vykĺzol zo schôdzky; ušmykol spod povinnosti; ukĺzol prenasledovateľomexpr.: zmiznúťstratiť sa: zmizol, stratil sa zadným vchodom

2. (o plynných al. tekutých látkach) dostať sa z uzavretého priestoru: plyn, voda uniklavyfučať (uniknúť fučaním; o plynných látkach): z pneumatiky vyfučal vzduch

3. ostať nepovšimnutý • ujsťutiecť: uniklo mu, ušlo mu, že ho oslovili; nič mu neutečie

4. ostať nevyužitý, stratený • ujsťutiecť: príležitosť na dobrý zárobok mu unikla, ušla, utieklastratiť sa: zisk sa nám stratil; všetko teplo sa stratilo, uniklo


utiecť p. ujsť 1–5


utiecť sa, utiekať sa porov. obrátiť sa 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

utekať, -á, -ajú nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, behom ísť, bežať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): u. dolu vŕškom, dolu schodmi; kôň, zajac uteká po poli; u. niekomu v ústrety, u. za niekým, k niekomu; Utekal celou cestou. (Tat.) Utekali dúškom. (Ondr.); u. ako šialený, ako bez rozumu, ako zmyslov zbavený, ozlomkrky, (s vetrom) opreteky; uteká, čo mu sily (nohy) stačia; Uteká, že sotva dych popadá. (Fr. Kráľ); auto, voz uteká po ceste; Voda utekala okolo kameňa (Bedn.) tiekla. Cesta uteká. Vagón? Ten hrmí a stojí (Vaj.) zdanlivo ubieha späť pri pohybe vlaku.

2. expr. (po koho, po čo, kraj. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) rýchlo ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): u. po (pre) lekára; utekaj po (pre) pivo, po (pre) cigarety; Nechala všetko tak a uteká pre rám, aby ho ukázala. (Tim.) Betka utekala doniesť vody. (Fig.) Utekaj premeniť tisícku. (Stod.) Neuteká, lebo ho nič nevábi ta, kde ide. (Kuk.)

3. rýchlo, behom opúšťať nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa: zbabelo u. odniekiaľ; vyplašený zajac uteká spod kríka, myš uteká do diery; Utekaj! — Tu ťa zabijú. (Jaš.) Sirény húkajú; utekaj, kto si živý! (Stod.) Čo len nohy malo, utekalo z krčmy. (Urb.) Kto uteká, nemá dobré svedomie. (Jes.) Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj! (úsl.)

4. tajne, nepozorovane opúšťať nejaké nebezpečné al. nepríjemné miesto: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice; Bol by si blázon, keby si šiel na vojnu teraz, keď iní z frontu utekajú. (Zúb.)

5. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzďaľovať od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu; sťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta; (o vojsku) rýchlo, náhlivo ustupovať: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, pred ohňom, pred povodňou; Ozlomkrky obracia koč, akoby pred Turkami utekali. (Tim.) Videl pred domami autá, do ktorých sa usilovne znášalo. „Ľudia utekajú,“ pomyslel si. (Urb.) Keď utekali nacisti, od chrbta zašľahol ho dážď guliek. (Jes.)

6. expr. opúšťať niekoho al. nejaké miesto, odchádzať odniekiaľ niekam: u. z domu; Od mužovej smrti neobstanú [deti] u nej [u matky]. Utekajú od nej. (Tim.) On [muž] ťa nesmie biť, a ty nesmieš utekať [od neho]. (Taj.) Chudobný národ uteká za kôrkou po celom zemskom povrchu. (Fr. Kráľ) Neuteká ľud z Dečíc za oceán? (Vaj.)

Neutekaj (neutekajte) ešte! Čo už utekáš (utekáte)? zdvorilostná formula, ktorou zdržiavame niekoho, kto sa chystá odísť. Veď ešte neutekáme (do Ameriky)! replika niekomu (obyč. veriteľovi), kto nás upozorňuje na splnenie našich povinností.

7. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, zried. i čomu) vyhýbať sa niečomu al. niekomu, bočiť od niečoho al. niekoho, strániť sa niečoho al. niekoho: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností; u. pred skutočnosťou (Bunč.); Od Dupkanovej utekala [Pavluša] na siahu. (Tim.) Chceš, aby sa do teba zaľúbila krásavica, ktorá pred tebou uteká ako pred morom? (Zúb.) [Dcéry] rady teraz počujú slovenskú pieseň. A ako utekali pred ňou kedysi. (Vaj.)

8. expr. (o veciach) unikať zo svojho miesta; posúvať sa; uvoľňovať sa: vlasy utekajúce spod čiapočky (Min.); očko na pančuche uteká; mlieko, cesto uteká (z nádoby) kypí, prekypuje; Nešklb si plachtu vľavo, uteká ti vpravo. (Gab.)

9. expr. strácať sa, tratiť sa; unikať: šťastie mu uteká (pod rukami); myšlienky, spomienky utekajú; Peniaze utekajú spod rúk (Kuk.) míňajú sa.

10. plynúť (v čase), ubiehať: čas uteká (ako voda); hodiny, dni, roky utekajú; Život vám uteká, a vy si ho nevšímate. (Jaš.);

opak. utekávať, -a, -ajú;

dok. k 3-10 utiecť


utiecť, utečie, utečú, utiekol, rozk. uteč dok.

1. rýchlo, behom opustiť nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa, ujsť, zutekať (najmä o ľuďoch a zvieratách, expr. i o vozidlách, pren. i o iných veciach): nečakane, náhle, zbabelo u. odniekiaľ, (splašený) zajac utiekol do poľa, pes utiekol z dvora; Schytila sa a utiekla. (Urb.) Zakričím také hurá, že utečú kade ktorý. (Tomašč.) Neviem, či [rečník] neutečie do konopí, keď naňho zadupká inšpektor. (Vaj.) Ako bola, prostovlasá, bosá utiekla s dieťaťom k sestre. (Kuk.) Poviem, že som tie veci vyrval kmínovi a chlap že mi utiekol. (Vám.); hovor. expr. utiekol mi vlak, autobus zmeškal som; pren. Strašný lejavec zniesol sa na zem, ktorej pohyb nestačil, aby mu utiekla. (Jil.)

Čo sa vlečie, neutečie (prísl.) o niečom, čo sa dlho preťahuje, no predsa sa napokon uskutoční. Robota nie je zajac, neutečie (aby utiekla) (úsl.) netreba sa ponáhľať s robotou; to ti neutečie a) na to je čas; b) dočkáš sa toho; to ťa neminie;

2. tajne, nepozorovane odísť z nejakého nebezpečného al. nepríjemného miesta, ujsť: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice; Štyri roky slúžil v cudzineckej légii. Potom odtiaľ utiekol. (Vám.) Išiel vás prenasledovať, keď ste utiekli zo zámku. (Jégé) Vtisli ich do tmavej cely, márne stade utiecť chceli. (Šteinh.)

3. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzdialiť od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu; vysťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta; (o vojsku) rýchlo, náhlivo ustúpiť: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, u. pred ohňom, pred povodňou; Sadali na kone, vozy, aby utiekli pred hrozným nebezpečenstvom. (Jégé) Keď sa ľudia poprebúdzali, už bola dedina vo vode. Ani do vrchov nemohli utiecť. (Janč.)

4. expr. opustiť niekoho al. nejaké miesto, odísť odniekiaľ niekam, ujsť: u. z domu, od rodičov; u. od muža (o žene) opustiť manžela; Čo si včera utiekol? Boli ti azda moji kamaráti veľmi „obyčajní“? (Gráf) Ak v stredtýždni neutečieš, dostaneš výplatu. (Ráz.) Ja utečiem svetom. (Stod.) Teraz by najradšej utiekol, hoci sa ho nik netýka. (Vám.); u. do samoty (Laz.) utiahnuť sa, uchýliť sa; Keby sa človek mohol odtrhnúť od tohto sveta a utiecť do budúcnosti (Karv.) preniesť sa; uteč! odíď, nezavadzaj, zmizni;

5. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, čomu) vyhnúť sa niečomu al. niekomu: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností; Človek neutečie svojmu osudu. (Vaj.) Utiekol ťažkostiam. (Vaj.) Pred svedomím neutečieš! (Zúb.) výčitkám svedomia sa neubrániš.

6. expr. (o veciach) uniknúť zo svojho miesta; posunúť sa; uvoľniť sa: očko na pančuche utieklo; viazanka mu utiekla nabok; mlieko utieklo (z hrnca) vykypelo;

7. expr. stratiť sa; vyprchať, rozplynúť sa, uniknúť: Sen utiekol a ostalo trpké sklamanie. (Kuk.) Timotejovi utečú driemoty. (Gab.) Strážil šťastie, aby neutieklo. (Kal.) Láska utiekla, ako keď ju voda odnesie (Kuk.) pominula sa.

8. uplynúť (v čase), ubehnúť, minúť sa: čas rýchlo utiekol; Uplynul deň, utiekla noc, a pec dymí. (Hor.) Týždeň mu utiekol pri strúhaní [šindľa]. (Gab.) Život utiekol naprázdno. (Urb.) Cesta im utečie, keď sa budú zhovárať. (Zgur.);

nedok. utekať


utiekať sa, -a, -ajú nedok. (ku komu, k čomu o čo, zried. i kam) hľadať pomoc, útočište niekde, uchyľovať sa niekam: Radil každému, kto sa k nemu o radu utiekal. (Hor.) Obyvateľstvo sa muselo utiekať ku snemu o pomoc. (Škult) V rozrušenosti vždy sa utiekal do samoty. (Rys.);

dok. zried. utiecť sa, utečie, utečú (Kal., Kuk.)

utekať p utiecť


utiecť sa dk obrátiť sa na niekoho, uchýliť sa k niekomu: ktoz by se k Geho Milosti vtekl, ten muz gma gemu pomoczy (ŽK 1473); po smrty Labudy utekli se k prawu synowe geho (P. ĽUPČA 1551); newieme se komu vtieczy, ness k Wassi Welkomoznosti (PRÍBOVCE 1622); kdokolj do toho chramu meho s pokornu modlitbu se uteče, ga ho wislissim (KT 1753); wyhnaná z domu otcowského k sestrenicy se utiekla (PeP 1771); utiekať sa ndk: kterak se k wam vtikaly tyto osoby, sudicze se o dwur (ČACHTICE 1552); pohnuta sem az se vtikam, pred Wassu Opatrnost k sprawedliwosty (ZVOLEN 16. st); pozbawen z nadegj sweg Danyel utijka se k modlitbam (SK 1697); (poddaní), zalobu magiczy, gruntownemu panu magu se utykaty (BELÁ 1773); aby mel prýležitost člowek k Bohu se utikati, o pomoc žadati (GK 1779); utiekavať sa frekv: ag tak sá werícý o raddu k farárum utíkáwagú (BR 1785)


utiecť, utieknuť [utie-, uté-, utí-] dk
1. behom sa vzdialiť; náhlivo opustiť nebezpečné miesto, zutekať: Waczlawek gest Krzizka, kmotra sweho, oblupil a chtice geho zabiti, by gemu byl nevtekl (ŽK 1468); sem ya utekel do husscze (D. MOTEŠICE 1584); (ženu) diewka sluzebna wjtrhla (Andrášovi) a ona potom kdesi utekla (ŽILINA 1622); ja, uteknucz od neho, uwedel sem mu gednoho kone (PEZINOK 1648); prinutiss lj koho, by stihal nekoho, snadno pred nim vtecze, neb wecz prinuczena, welmy gest newdeczna (BV 1652); sskareda potwora z celim swim húffem preč utékla (VP 1764); (kone), oba dwa bez ochlawky, vtekly (PUKANEC 1788); Cornelius, když Sulpitius geho prenasledowal, do Mariusa domu utekel (MC 18. st)
F. co se odvleče, to neuteče (SiN 1678) čo sa vlečie, neutečie; nikdi, zagiste, tento strachuplny obraz od očú mych uteče (PT 1778) nezabudnem naň; mi aňi tak zlímu chíru ňeuťečeme (BR 1785) nezbavíme sa ho
2. tajne odísť, ujsť: pakli by (muž) vtekl a przyssel by ginam, w ginnsy prawo, tedy on swiedssy s swu sskodu (ŽK 1451); cželed, kteru sem byl obgednal, dwa se roznemohly a pacholek vtekl (BREZANY 1595); meli sme rozkaz, aby sme takowich lapaly, ktery chcely utiect (ŠARIŠ 17. st); gestliby ktery z woliarow y ze statkem utiekel, aby hagcowia do domu gissli a pokutu s neho wzaly (ZÁBORIE 1714); Misso statok rozpredal a bez chjru a dowolenga panskgeho utgekol (L. JÁN 1785); Adam, do aresstu uwrhnuty, odtal utjekol (Kur 1786); powstan (Jozef) a wezmj dite a matku a uteknj do Egyptu (SJ 18. st);
x. pren htel sem uteknut pred lasku, ale sem hybil tu cestu (AD 18. st)
3. (o čase) ubehnúť, uplynúť: (človeče), žiwot twug neuteče, dluch smrti zaplatiss (PoP 1723-24); utekať ndk
1. k 1: Bucžania w hurhagach y z wozmy utekaly na pažit (ZVOLEN 1616); Cibik wecj zlodegskim spusobem pobral a s timi wecmi utikal (P. ĽUPČA 1688); (Pauko a Mišo) mnohykrat y utekat pred nim musely, yakožto pred panom Danielom (LIPTOV 1691); kdiz hladowiteho wlka widá mlade stadá, z strassnym blačanym utykagu (PT 1778); abj sme se ucilj utekat, kdj widime neiake nebespecenstwi (Káz 18. st);
x. pren utykala w zamdleny swém zahružená misel od stolowych roskosy (PT 1778) nevnímala ich
F. pred deždem utíkal a upadl do vody (SiN 1678) dostal sa z dažďa pod odkvap; utikal sen od očj mich (KT 1753) nevedel som zaspať
2. k 2: uleklo se mi szerczo i rozmislilem sie, ze niet priczini, preczo bih mal uczekacz (STROPKOV 1608 E); (Kristus) z swé wlasti vtjkal w detinstwj (SC 17. st); po swem narozeni hned bidam priwikal, s matku do Egipta maličky utikal (KK 1709); powedeli aegyptssty, utekágme do yzrahéla (KB 1757); Myterbyum, sem utekaly pápeže w prenasleduwány (KrP 1760)
3. vyhýbať sa niečomu al. niekomu: vtykagte techda pred smilstwem (BAg 1585); uťekag od wsseho hrichu, gak od zleho hada (GV 1755); su wecy, od tych maš se docela odtrhnuťi a od ňich utikati (CD 18. st); -ávať frekv k 1: A. pretenduge, ze takowj chlapczi ze strachu utikawagj (ILAVA 1651)


utieknuť p utiecť

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo pred ním utečiete ou vous vous enfuirez
a utiecť pod paľbou et fuir sous le feu de
so svojím milencom utiecť fuir avec son amant
utiekol do svojho dúpäťa s'enfuit dans son antre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu