utečenec -nca m. kto utiekol (význ. 2): politickí u-i, prenasledovať u-ov;
utečenka -y -niek ž.;
utečenecký príd.: u. tábor
utečenecký -ká -ké príd.
utečenec, -nca m. kto utiekol odniekiaľ (obyč. z politických príčin, pred nepriateľským vojskom, z väzenia ap.), ubehlík: vojnový, politický u.; utečenci z koncentračných táborov (Ondr.); Vracali sa utečenci, dávali do poriadku svoje domy. (Zúb.) Zvesti donášali naši vojaci-utečenci, čo sa chceli zbaviť vojny. (Fig.);
utečenka, -y, -niek ž.;
utečenecký príd.: u. tábor tábor utečencov