Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ustanoviť dok.

1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)

2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť

3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;

nedok. ustanovovať

// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;

nedok. ustanovovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ustanoviť ‑í ‑ia dok.; ustanoviť sa

ustanoviť sa -ví sa -via sa ustanov sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


ustanoviť -ví -via ustanov! -vil -viac -vený -venie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebríkvzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžkezdvihnúťzodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

2. stavebným postupom utvoriť • vystaviťvybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mostapostavaťvystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budovzmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domeczrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviťzorganizovaťvytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboruzostaviťvybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapeluzriadiť: zriadiť nové oddelenie

4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviťurčiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzorzvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1


predpísať predpisom dať pokyn, príkaz na niečo: predpísať žiakom učivo; dodržať predpísaný termínnariadiťprikázať: lekár nariadil, prikázal pacientovi pokojurčiťustanoviťadmin. stanoviť (úradne): určiť, ustanoviť výšku poplatkov; presné stanovenie daníadmin. vyrubiť (predpísať výšku poplatku): vyrubiť daňobyč. pejor. nadekrétovať (úradne predpísať): láska sa nedá nadekrétovaťadmin. reglementovať (podrobiť osobitným predpisom)


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


ustanoviť sa 1. p. prísť 1 2. p. utvoriť sa


ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcuurčiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriťkniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákonyzaložiťvybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciuzriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vláduadmin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu


utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť savzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odporvyvinúť savyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujúustanoviť saodb. ustaviť sakniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno


utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniťzobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiťskomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriťzaložiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiťurobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutváraťpovytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ustanoviť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho i so spoj. aby) určiť, stanoviť: práv. u. dediča, obhajcu; Stolica ustanovila, aby sa mýto i od zemanov vyberalo. (Kal.); ustanovili taký zákon (Taj.);

2. (koho, koho za čo) menovať, poveriť funkciou: u. niekoho za richtára, za učiteľa; Ujček ho ustanovil zvedieť, čo sa kde robí. (Kuk.);

nedok. ustanovovať, -uje, -ujú

|| ustanoviť sa

1. trochu zastar. prísť niekam (obyč. na úrad), dostaviť sa: u. sa do notárskej kancelárie (Tim.); Zložte prípis richtárom, nech sa zajtra ustanovia na zámok. (Ráz.-Mart.) Každý nech sa ustanoví vo vlastnom záujme. (Heč.)

2. zastar. (na čom) rozhodnúť sa pre niečo: Korvín zostal ticho, kedykoľvek sa na niečom ustanovil. (Kal.);

nedok. ustanovovať sa

ustanoviť dk
1. čo určiť, stanoviť niečo: predkowe nassy toto narydyly a vstanowyly (L. TRNOVEC 1563); lokte, zaydle, lukna aby sprawedlywe vstanowene byly (P. ĽUPČA 1579); (blanári) z gistich pričin gsu prinuceny swug cechowni poradek ustanowity (CA 1644); cokoli kdy papess noweho ustanowj, to wssecko prawe gest (ZA 1676); Geziss Krystus krst swaty ustanowity rácil (AgS 1708); abj pokuta wedle zasluhj gedneho kazdeho prestupnika bila ustanowena (PRIEVIDZA 1764)
2. koho poveriť funkciou, menovať niekoho: (Boh) sinow yzrahelitskych ze zeme egiptskeg wiwiesti gsy racžyl, vstanowiwsse gym angela, ktery bi gych ostryhal (BAg 1585); skrze palenky, žeby byla prodawana, aby dwa pany byly vstanoweny, ktery by gu predawaly (ŠTÍTNIK 1610); vrchnost od Boha jest narizena a ustanovena (DRIENČANY 1683 LP); (Anton) nawsstiwil swú sestru, která ministerka a wladarkine nad ginjma pannami ustanowena bila (VP 1764); na misto zlozeneho rychtare ma se druhy ustanowity (BELÁ 1773); tebe, sinu, za strazneho ustanowil sem nad domem mim (MiK 18. st)
3. koho, čo priviesť, doviesť niekoho, niečo: slib vczinili gsme 100 cztwrtny žita dobreho a czisteho do miesta mame beze wssy gegich starosti a protahuw nassych priwestj a vstanowitj (BÁTOVCE 1586); richtar a vrad priručili Samuelowi, aby Jonasa pohledal a vstanowil pred prawo (P. ĽUPČA 1608); ony (Valach a Macko) powjni budu do Trich kraluw do sweho gruntu geden každy osobite kona aneb kobilu ustanowyt (PRAZNOV 1673); geho brat, kteri sa nagal žat za niekoho, ustanowil druheho žencza (JASENICA 1704); aby (každý) na znamenja robotnika ustanowil a kdo sweho nema, aby nagal (LIPTOV 1716); pakli žeby zly skutek Gyuro Kolegyiák buducne spáchal a učinil, w tom slawny magistrat do prawa geho by ustanowity žadal (D. KUBÍN 1726); kedikolwek pozadani bude predmenowany Klement skrz slawne panstwy, powinni ho budeme ustanowit sem do zamku (M. KAMEŇ 1746); -ovať ndk k 1: mi pak že niemožme platom niepritelj odpiratj, čzio na nas vstanowuge wssecko kroz tej horj (PEČENICE 1622); circumscribo: hranjce ustanowugi (WU 1750); nam cirkew swata ustanowuge puosti (MS 1758); beda wám, kteriž ustanowugete práwa a potlačugete w sudu chudé (VP 1764); k 2: magistrowe czechmystruw mezy sebau at vstanowugj (CA 1676); wznessenost chudoby, která wás dediče a krále králowstwj nebeského vstanowuge (PrV 1767); mili synu, mi te z nassj cegsarsku mocy od chwili teto ustanowugeme za wudce a riditele nad wssecku armadu (NHi 1791); ustanoviť sa dk dostaviť sa: ten gisty dobrzy czlowek se sem k nam nevstanowil ku prawu (MOŠOVCE 1565); onehdagssiho cžasu pro nektere slussne pricžyny nemohol sem se vstanowyt we Zwolene (BZOVÍK 1608); Kopitko na dva terminy se neustanovil, kdy ste ho restituovali pred našu poradnu vrchnost (BOCA 1686 CM); ma se gedenkaždý pan brat do poctiweho cechu ustanowit (PRIEVIDZA 1687); sud bude w deň negposlednegssi, kde wssecy se mussime z dussu y telem ustanowiti (GK 1779); sem pristupte a ustanowte sa y wy, maleho swedomi kupcy (MiK 18. st); -ovať sa ndk: bil farár, gehožto lidu díl wetšý pre nedbánliwost ani w nagsláwnegšé swátki sa nechtel na boské službi chrámu ustanowuwaťi (BU 1795); ustanoviť si
1. čo rozhodnúť sa pre niečo, stanoviť si niečo: Protérius bil sobe ustanowul k swatim mjstam putuwati (VP 1764); (páni) když již banské mestá mali, toto si ustanovili, aby medené peníze dali narobit namnoze (ASL 18. st)
2. koho zvoliť si niekoho: (ľudia) Polydamanta za krále sebe ustanowgá (PT 1778);

ustanowiť_1 ustanowiť ustanowiť_2 ustanowiť ustanowiť_3 ustanowiť ustanowiť_4 ustanowiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ustanoviť: →speex →vorbis
môže ustanoviť, že tieto peut prévoir que ces
môžu ustanoviť, že článok peuvent prévoir que l'article
môžu ustanoviť, že právo peuvent prévoir que le droit
môžu ustanoviť, že ustanovenia peuvent prévoir que les dispositions
ustanoviť podmienky a normy prévoir les conditions et normes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu