ustanovený príd 1. určený, stanovený: zadny se nenachazel, kteryzto by ten echtl zemy y z lukamy byl odhanel do dne ustanoweneho a uloženeho od prawa (JELŠAVA 1595 E); od toho času dluch v urbare poznamenaný do výplneni ustanoveneho terminu od nich se vybierati a ptati nema (BOJNICE 1614 U2); gest take rozdylnost praw, panowany, pokut, rzemesel od sameho Pana Boha vstanowena (CA 1637); y každy den robity sme powinny wedle teg ustanoweneg ceny, gak wiš w druhem puncte (B. BYSTRICA 1770); ktery z nas robga, swog plat ustanoweny dostawagu (PODKONICE 1771) 2. poverený funkciou, menovaný: nyžny pryz, oppatrny muz pan Stanislaw Koza, prokurator poradne vstanoweny od Mathege Beniecze (SLIAČE 1578); Nicolaus Zaboynik, poriadne ustanoweny rychtar mestečka tochto (L. TRNOVEC 1628); nizei podpisani a od pocztiweg rady ustanoweni testamentarni panowe (PREŠOV 1688); antesignatus: zastáwnjk ustanoweny (KS 1763); ga som sirotam ustanowenj tutor (PUKANEC 18. st); subst u. m kto je poverený funkciou: vtedi pak hňeď pristupujú ustanovení a dotúď ho škrťá, dokúď sa híbe (BR 1785)