usmrtiť -rť! dok. spôsobiť smrť, zabiť: u. človeka, baktérie u-jú, u-ený elektrickým prúdom;
nedok. usmrcovať
usmrcovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
usmrcovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok.
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
usmrcovať, usmrcovať sa p. usmrtiť, usmrtiť sa
usmrtiť, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť smrť niekomu al. niečomu, pripraviť o život, zabiť: u. človeka, u. zviera; u. plod; u. baktérie; Tí zbojníci by ho boli na mieste usmrtili. (Jégé) [Guľka] vyšla z mojej zbrane a usmrtila brata. (Karv.); pren. Touto zvesťou padla bomba do srdca Hermínky a usmrtila jej plány (Vans.) zmarila, zničila;
nedok. usmrcovať, -uje, -ujú
|| usmrtiť sa zried. spáchať samovraždu; zabiť sa: Bez toho mi ani žiť nemožno, usmrtím sa. (Záb.); u. sa elektrickým prúdom; u. sa vlastnou vinou;
nedok. usmrcovať sa
usmrcovať ndk koho, čo spôsobovať smrť niekomu, niečomu, zabíjať: Noe na teto obety howadka, ktere obetowati mel, zabigal a usmrczowal (TC 1631); drak, krydlaty had, usmrcuje dychanim (OP 1685); muže-li kdo kosstowati to, čo usmrcuge (GŠ 1758); pro to gegich (synov izraelských) reptani poslal Buch ohniwich haduw, kteri gich kusali, ohniwim gedem nakazowali a usmrcowali (MS 1758); gestli ale tichi dessť pregide, docela zrostlini ňeusmrcuge (PR 18. st); hrich gest ta smrtedlna dusse rana, ktera dussu usmrcuge a zabiga (MK 18. st); -úvať frekv: mortuum reddere: vsmrcuwati (PD 18. st)