Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
usmievať sa ‑a ‑ajú nedok.

usmievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa vajúci sa -vanie (sa) nedok.

smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa


usmievať sa p. smiať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

usmiať sa, usmeje, usmejú, usmial dok.

1. (na koho, na čo, komu, čomu, na kom, na čom, nad čím i bezpredm.) charakteristickým pohybom svalov okolo úst mierne prejaviť radosť, príjemnú náladu, prípadne iróniu ap.; trochu sa zasmiať: u. sa milo, šťastne, veselo, radostne, blažene, potuteľne, figliarsky, previnilo, trpko, kyslo, sladko, posmešne, pohrdlivo, ironicky; usmiať sa pod, popod fúzy (pod, popod fúz) slabo, nebadane; u. sa na vtipe; Usmiala sa na mňa pokriveným úsmevom. (Fig.) Slečna usmiala sa na Poľana a poslala mu bozk. (Fr. Kráľ) Vytiahla zrkadielko a spokojne sa usmiala na svoju podobu. (Štef.) Usmiala sa jej teplo, priateľsky, vedela, že matka sa tiež usmeje. (Jes-á) Vše sa hmlisto usmiala čomusi. (Tat.) Matej sa musel usmiať na smiešnom majstrovi. (Kuk.) Nemohol sa neusmiať nad prostomyseľnosťou svojho zbrojnoša. (Fel.); pren.: slnko sa usmialo (na krajinu) zasvietilo, zažiarilo; šťastie sa naňho (na ňu) usmialo mal (mala) šťastie v niečom; Muškáty v okne usmiali sa červenými kvetmi (Urb.) pekne zakvitli, rozkvitli.

2. s úsmevom povedať, prehovoriť, prevravieť niečo: „Nože, no! Vy sa počnite žalovať!“ usmial sa Zandome. (Kuk.) „Huncút naničhodný,“ usmial sa Kúrňava. (Urb.) „No prosím!“ usmial sa, keď vošiel do dvora a zazrel novú stajňu i humno. (Gráf);

nedok. usmievať sa, -a, -ajú

usmiať sa [usmáť] dk prejaviť (príjemné) pocity úsmevom: plane subridere: vsmáti se (PD 18. st); usmievať sa [-ie-, -í-] ndk: ga sem se nazdal, kdy se Dudass usmiwal, ze len zartugu (ILAVA 1646); usmyewat se, smyat a weseleho se ukazat mrawnemu nalezj (KoB 1666); usmiwage se Pawel otewrel wchod (VP 1764); matka učy dceru, gako se ma cyffrowati, gako se usmiwati (GK 1779); ze zubuv juž (mníška) aňi koreňuv nemela, to bilo poznaťi, kďiž sa usmívala (BR 1785);
x. pren usmívá se srdce tým, čo na ňu (pannu) hlaďá (ASL 1701) majú radosť


usmievať [-í-] ndk koho vysmievať, posmievať niekoho: Kristus ze sweho rucha zwlečen a usmiwan bil (Le 1730); subrideo: vsmjwati (AP 1769)

Zvukové nahrávky niektorých slov

usmievať: →speex →vorbis
dvere, ospravedlňuje sa, usmieva sa la porte, s'excuse, sourit
logiky : seržant sa usmieval la logique : le sergent souriait
musím sa ešte usmievať je dois encore sourire
sa samoľúbo usmieval a oči souriait complaisamment, les yeux
sa usmieva na tvojho nepriateľa sourit à ton ennemi
tvár sa môže usmievať visage déjà peut sourire
usmievali, biele zuby sa rieurs, des dents blanches
vážny človek, usmieval sa homme grave pourtant, souriait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu