usedavý príd. žalostný (význ. 1): u. plač;
usedavo prísl.: u. nariekať
usedavý -vá -vé príd.
usedavý p. žalostný 1
žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestný • smutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novina • žalostivý • bolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárek • kniž.: žiaľny • bôľny: žiaľne, bôľne vzdychy • usedavý (veľmi žalostný): usedavý plač • kvílivý • expr.: prežalostný • prebolestný • presmutný: prežalostný vzlyk • kniž.: srdcervúci • srdcelomný • poet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny ston • zastar.: ťažoblivý • žiaľuplný • kormútlivý (Hviezdoslav) • zried. žalobný • poet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič) • elegický
2. p. biedny 2
usedavý príd. veľmi žalostný: u. plač; usedavé vzdychy (Kuk.);
usedavo prísl.: u. plakať, nariekať
usedavý príd nepretržitý, neprestajný: continens; vsedawý; continuus: vsedawý (PD 18. st); -e prísl: continenter: vsedawě, vsedawě plakati (PD 18. st); -osť ž neprestajnosť, nepretržitosť: continuatio absque interruptione: vsedawost (PD 18. st)