usadlík -a mn. -ci m. kto sa v mieste natrvalo usadil: mestskí u-ci
usadlík -ka pl. N -íci G -kov m.
usadlík p. usídlenec
usídlenec kto sa niekde usídlil, obyč. natrvalo • usadlík: mestskí usídlenci, usadlíci • starousadlík (kto sa v mieste dávno usadil)
usadlík, -a, mn. c -ci m. obyvateľ, ktorý sa niekde natrvalo usadil: V prízemných domoch bývali starí mestskí usadlíci. (Tat.);
usadlícky príd.: u-e obyvateľstvo;
usadlíctvo, -a str. usadlý spôsob života: zákon o u-e