uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc
2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme
uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod ruku • expr.: uchmatnúť • uchvatnúť • chmatnúť • chvatnúť • schmatnúť • schvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a beží • trocha expr. lapiť: vlk lapil ovcu • expr.: drapsnúť • zdrapsnúť • zdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol preč • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vrecka • expr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastia • pren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)
2. p. uchvátiť 1
urvať p. uchvátiť 1, uchytiť 1
zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní
2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť
3. p. zvládnuť 1, 2
rvať, rve, rvú nedok. kniž.
1. (čo) trhať, ničiť: Zasadiť chcem zrno, nech more má čo rvať. (Smrek); pren. Smrť visela nad nami, rvúc ruže v mladom líci (Lajč.) líca nadobúdali bledú, chorobnú farbu. Ruky do krvi sme (si) rvali (Jil.) driapali, škriabali, rozrývali.
2. (čo komu) násilím brať: Reč nám rvali. (Vaj.);
dok. k 1 rozorvať, k 1, 2 vyrvať, urvať, odorvať
|| rvať sa zápasiť, biť sa, ruvať sa: Drhnúť a rvať sa so zemou. (Jil.); pren. Rvala sa naspäť duša k svojmu koreňu (Škult.) celou bytosťou túžil po svojej vlasti;
dok. porvať sa
urvať, urve, urvú, rozk. -i dok.
1. expr. (čo, zried. i koho) násilím sa zmocniť niečoho al. niekoho, uchvátiť, uchytiť uchmatnúť (často pren.): Jastrabisko urval lastovíča. (Ráz.) Riava v svojom hneve — lá ma neurve. (Ráz.); pren. u. trofej (Vans.); u. si svoje šťastie (Gráf); Po prevrate slovenská buržoázia chce urvať, čo zameškala. (A. Mat.) Smrť jej urvala manžela. (Vans.)
2. kraj. (čo) odtrhnúť, odlomiť: u. strapce z prikrývky (Ráz.-Mart.); Urval som ti palec? (Hviezd.) Urval z duba ťažký konár. (Fel.)
|| urvať sa kraj. odtrhnúť sa, odlomiť sa: Dvere sa urvali v závesoch. (Urb.); pren. Od úst sa mu urvalo ťažké slovo (Jil.) vyslovil kliatbu.
urvať dk údermi spôsobiť bolesť, ubiť: pakli by geden muz vbil dietie aneb vrwal aneb metlu vmrskal a za geho zasluhu zustane bez winy acz to smi rzeczi k swey wierze, ze ge vbil za geho winu (ŽK 1473); u mych sedlačkuw spoved nic nevaži, nesmim jich ani do klatby dati, smeli by mne trebas v hospode urvati (KR 1751) F. u. koniec spraviť koniec, skončiť: prisaha kazdomu harskányu konyetz urve (MCa 1750); (Boh) urve konyetz mojich béd tzeskich, tsudnye on mnye vislyebodzi (DŽ 1752); u. sa odtrhnúť sa: (Nemci) Yenču w lese ulapili, s powrazem mu hlawu krutili, až mu očy na wrch wilezli a kdy by se nebyl powraz urwal, asnad byly bi ho zamorili (ŠARIS 1689)