Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj hssj

uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod rukuexpr.: uchmatnúťuchvatnúťchmatnúťchvatnúťschmatnúťschvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a bežítrocha expr. lapiť: vlk lapil ovcuexpr.: drapsnúťzdrapsnúťzdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol prečsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vreckaexpr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastiapren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)

2. p. uchvátiť 1


urvať p. uchvátiť 1, uchytiť 1


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyťopanovaťovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiťuchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiťzlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiťpochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuťopanovaťzaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúťopantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcťzmôcťpreniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsťnadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojaťjať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rvať, rve, rvú nedok. kniž.

1. (čo) trhať, ničiť: Zasadiť chcem zrno, nech more má čo rvať. (Smrek); pren. Smrť visela nad nami, rvúc ruže v mladom líci (Lajč.) líca nadobúdali bledú, chorobnú farbu. Ruky do krvi sme (si) rvali (Jil.) driapali, škriabali, rozrývali.

2. (čo komu) násilím brať: Reč nám rvali. (Vaj.);

dok. k 1 rozorvať, k 1, 2 vyrvať, urvať, odorvať

|| rvať sa zápasiť, biť sa, ruvať sa: Drhnúť a rvať sa so zemou. (Jil.); pren. Rvala sa naspäť duša k svojmu koreňu (Škult.) celou bytosťou túžil po svojej vlasti;

dok. porvať sa


urvať, urve, urvú, rozk. -i dok.

1. expr. (čo, zried. i koho) násilím sa zmocniť niečoho al. niekoho, uchvátiť, uchytiť uchmatnúť (často pren.): Jastrabisko urval lastovíča. (Ráz.) Riava v svojom hneve — lá ma neurve. (Ráz.); pren. u. trofej (Vans.); u. si svoje šťastie (Gráf); Po prevrate slovenská buržoázia chce urvať, čo zameškala. (A. Mat.) Smrť jej urvala manžela. (Vans.)

2. kraj. (čo) odtrhnúť, odlomiť: u. strapce z prikrývky (Ráz.-Mart.); Urval som ti palec? (Hviezd.) Urval z duba ťažký konár. (Fel.)

|| urvať sa kraj. odtrhnúť sa, odlomiť sa: Dvere sa urvali v závesoch. (Urb.); pren. Od úst sa mu urvalo ťažké slovo (Jil.) vyslovil kliatbu.

urvať dk údermi spôsobiť bolesť, ubiť: pakli by geden muz vbil dietie aneb vrwal aneb metlu vmrskal a za geho zasluhu zustane bez winy acz to smi rzeczi k swey wierze, ze ge vbil za geho winu (ŽK 1473); u mych sedlačkuw spoved nic nevaži, nesmim jich ani do klatby dati, smeli by mne trebas v hospode urvati (KR 1751)
F. u. koniec spraviť koniec, skončiť: prisaha kazdomu harskányu konyetz urve (MCa 1750); (Boh) urve konyetz mojich béd tzeskich, tsudnye on mnye vislyebodzi (DŽ 1752); u. sa odtrhnúť sa: (Nemci) Yenču w lese ulapili, s powrazem mu hlawu krutili, až mu očy na wrch wilezli a kdy by se nebyl powraz urwal, asnad byly bi ho zamorili (ŠARIS 1689)

urwať urwať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu