Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

urodzený príd.

1. patriaci k šľachte: u-é vrstvy

2. oslovenie šľachtica (za feud.): u-á pani;

urodzene prísl.: u. sa správať ako šľachtic;

urodzenosť -i ž.

1. šľachtický pôvod

2. vznešenosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
urodzený; urodzene prísl.; urodzenosť ‑i ‑í ž.

urodzený -ná -né príd.

osvietený 1. v minulosti súčasť titulu vyššieho cirkevného hodnostára al. súčasť oslovenia feudála: náš pán osvietený (t. j. biskup, kanonik a pod.); osvietený pán grófurodzenýveľaváženýveľactený (súčasť oslovenia): urodzená, veľavážená pani (grófka); veľactené knieža

2. p. vzdelaný, múdry


panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetkyšľachtickýaristokratický: šľachtické, aristokratické kruhyurodzenývznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský


urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtickýaristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvámpanskývznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosťnoblesnýneskl. nóbl


vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

urodzený, 2. st. -ejší príd. zastar.

1. pochádzajúci zo šľachtického rodu, majúci šľachtický pôvod: u-é vrstvy; Nemáš úctu pred ľuďmi urodzenými. (Zúb.) Pán de Montigni je urodzený. (Žáry) V našom monastieri schádzali sa i najurodzenejšie osoby. (Jes-á)

2. v oslovení hovor. expr. i urodzenký (obyč. v spojení s podst. pán, pani) titul, ktorým za feudalizmu oslovovali príslušníkov šľachty (obyč. nižšej): Či tu býva urodzený pán Divický? (Vans.) Čo rozkážete, pán urodzený? (Tim.) Zapamätajte si, že ja som nie pani majstrová, ale pani urodzená. (Stod.) Dobrý deň, pán urodzenký. (Kal.) Pani urodzenká, keby videli, akého kanárika máme. (Al.);

urodzenosť, -ti ž.

1. šľachtický pôvod;

2. zastar. (obyč. v spojení s privl. zám.) oslovenie osôb šľachtického pôvodu: vaša u.

urodzený [-dz-, -z-] príd
1. pochádzajúci zo šľachtického rodu, majúci šľachtický pôvod: Wassy Milosti we wssem dobrem powolny vrozeny pan Yan Bobrowniczky (BOBROVNÍK 1587); vrozeny Zygmund Sadeczni, magicze let 53, wyznal pod prysahu (B. BYSTRICA 1576 E); v Perssanuw bywal ten obyčeg, že když vrozena osoba netco zawjnila, suknj z neho zleksse, kygom byli (ZA 1676); adolescens nobilis: urozený, wzáctného rodu mládenec (WU 1750); byl Abrahám z wlasty syrskég, od uroczenich rodycúw pogssly (PeP 1770); nenj Buch prigimač osob, nepryhlada on na urozeny rod, ne na slawnu familygu, ale na učinkj a skutky dobre (MiK 18. st);
x. pren ditky su slabe k tem obtižnim a často malo prinassegicim pracem sweta, predce dosti sylne k tem vrozenim zamestknanim naboženstwy a cnosty (UD 1775)
2. oslovenie a označenie šľachtica: vrozena pani Dorothea, zena nebossczyka sspana Gregore Ssczewniczkeho (ORAVA 1504 E); pozdraweny s winczžowanim wsseho dobreho a službu swu wzkazugj, vrozeny pane (KREMNICA 1565 KL); vrozeny pane a pritely mne mily, sluzbu swu z winssowanim wsseho dobreho wskazugy (L. TEPLÁ 1582); nemame se ku komu utikat, než predne ku milemu panu Bohu, potom tež k Vašej Vysoce Urozenej Milosti (BYTČICA 1691 LP); prigal sem almužnu, kteru legowal urozeny pan Beniczky (ZVOLEN 1701); pan urozeny bude list pisati strany chotara (CINOBAŇA 1714); slavny a vysoce urodzeny pane, pane slavnej stolici Šariskej viceišpán (HRABKOV 1786 LP); subst u. m šľachtic, zeman: w tesskjch sprawach a prech rakosse se zwolawagj z urozenjch (KoB 1666); slowo naplnuge kurie urozenich z neprawostami, klassteri z roztržitostami (SlK 1766-80); (smrť) nešanuje urozených, krásnych, bohatých, nic mladého ani starého (ASL 1676); -e prísl k 1: generose: urozeňe; nobiliter: po zemánsky, urozeňe (KS 1763); -osť ž
1. šľachtický pôvod: nespomaha mu krasa, ani ctnost, urozenost, nadhernost, na koho Buh misernost, trestanj wloži (KK 1709); nobilitas: zemánstwi, urozenost (KS 1763); nobilitas: urozenost, slawnost rodu (GrP 1771)
2. oslovenie šľachtica: zdrawy a gineho mnoho dobreho winssugem Wassey Vrozenosti a Oppatrnosti (PLIEŠOVCE 1591); Wassey Vrozenosti wzdycky poslussny rychtar y wssecka obec (ZVOLEN 1592); pokorne a ponižene prosime, abj Wasse Slawne Urozenostj to, co učinitj nemužeme, od nas nežadalj (VYHNE 1686); my, richtar, dawame na wedomost Wassim Welykomoznostem a Urozenostem, gako se stala tato pokonawka mezy podanjmj (TRAKOVICE 1721)

do izby tejto urodzenej dans la chambre de cette noble
urodzenej sestry, ale napokon noble soeur, mais enfin
urodzený a veľmi mocný noble et très puissant
veľmi urodzený a veľmi très noble et très
vznešená a urodzená slečna noble et puissante demoiselle
za urodzeného človeka, mladého un homme titré, jeune

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu