úrek1 (nár. i úrok2), -u m. počarenie pohľadom, podľa povery zapríčiňujúce chorobu, chradnutie, hynutie postihnutého al. vôbec nepriaznivý stav niekoho al. niečoho, škodu ap.: (náhrdelník), čo pred úrekom chráni (Hviezd.); [Predavač] vykrikoval, že je to istý liek proti lámavici a úreku. (Jégé) Tvoja chalupa musí byť prekliata, bude na nejúrek. (Jégé) Bez úroku, jestli je to dcérka, tak je to celá mať (Jil.) aby som neuriekol(-kla), neúrekom.
● hovor. na ú. (pekný, tučný ap.) veľmi: Sú to ovečky tučné na, úrek. (Kuk.)
úrek2, -u m. zastar. dedičský podiel: Náš úrek slávny dal do exekúcie. (Kal.)
úrok2 p. úrek1
orek p. úrek
orek p. urek
úrek m počarenie pohľadom, urieknutie: laedorium: urek, urekanj (KS 1763)
úrek p. írek