uraziť1 dok. spôsobiť urážku, ublížiť na cti: u. nevinného; surovo, hrubo ho u-li; u. česť, hrdosť;
nedok. urážať -a
// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť; neu-te sa, ale takto to nebolo;
nedok. urážať sa
uraziť2 dok. i nedok. kniž. zdolať vzdialenosť, prejsť: u. kus cesty, vozidlo u-í 100 km/hod.
uraziť sa -zí sa -zia sa (ne)uraz sa! -zil sa -ziac sa -zený -zenie sa dok.
uraziť -zí -zia (ne)uraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.
pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil
2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň
porov. aj podrobiť (si)
prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot • prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu • precválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať • preskákať • preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej • prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu • expr.: precupkať • precupotať • precapkať • prebadkať • predrobčiť • prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu • expr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa • prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice • expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí • kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty • prepochodovať • predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou • expr.: prekĺznuť (sa) • prešmyknúť • prešmyknúť sa • prešuchnúť sa • pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot • expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli • hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)
2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás • minúť: reštauráciu sme práve minuli
3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť • prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta • hovor. expr. pobrúsiť • expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral • precestovať • expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu • expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj • hovor. expr.: prebrúsiť • prelabzovať • preloziť • zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé • poprechodiť • poprechádzať • schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje
4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii • prestúpiť • expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym • hovor. expr. presedlať • subšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora • pridať sa • pripojiť sa • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom • expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi
5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4
uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťou • dotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutie • pohaniť • potupiť • pokoriť • ponížiť • uponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinu • zneuctiť • zhanobiť • zried. zhaniť • znevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cítenie • kniž. inzultovať • zastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziť • dourážať • pourážať • zurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi
uraziť2 p. prejsť 1
zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiť • potupiť • spotupiť • pohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniť • uraziť • znevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomných • pošpiniť • poškvrniť • zried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodiny • nár. zhudiť (Timrava) • znesvätiť • znectiť • expr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hroby • ponížiť • pokoriť • uponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkými • znásilniť • sprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilnenie • hovor. expr. zhumpľovať • pejor.: zopsuť • popsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,
zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiť • znevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človeka • kniž. sprzniť • zastaráv. znectiť • pren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné meno • znesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkov • dehonestovať • zdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegov • diskreditovať • zdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovali • pohaniť • potupiť • spotupiť • pošpiniť • poškvrniť • expr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo sväté • kniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovali • kniž.: podeptať • zdeptať • pošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosť • uraziť • pokoriť • ponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený
2. p. znásilniť
uraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu ujmu na cti, vyvolať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: surovo, hrubo, hlboko, do krvi, na smrť u. niekoho; u. niekoho na najcitlivejšom mieste; u. niekoho rečami; u. niečiu pýchu, samoľúbosť, hrdosť; Jeru urazila bezohľadnosť mužova. (Kuk.) Urazili to, čo jemu bolo sväté. (Vans.); neos. Urazilo ma, že ma chce omaľovať a zahanbiť pred naším vodcom. (Jes.);
nedok. urážať
|| uraziť sa1 nadobudnúť pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): na smrť, smrteľne sa u.; S vami sa ťažko zhovárať, — urazí sa správca. (Heč.) Sadni si a jedz s nami, lebo sa urazíme. (Vám.);
uraziť2, -í, -ia dok. (čo) prejsť: u. kus cesty; Jednotka urazila dvadsaťtri kilometrov. (Sev.)
uraziť3, -í, -ia dok. zried. (čo) odraziť: Neplač, veď ti hlavu neurazila. (Urbk.)
|| uraziť sa2 telesne si ublížiť, udrieť sa: Spadol a ťažko sa urazil. (Vans.)
urážať, -a, -ajú nedok. (koho, pren. i čo) spôsobovať niekomu ujmu na cti, vyvolávať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: u. niekoho hrubými rečami, nadávkami; u. niekoho do krvi; Tomášova nedôvera ho urážala. (Zúb.) Ich ustavičné kliatby ma urážali. (Jes.) Súdiť ma môžete, ale urážať sa nedám. (Heč.); neos. Urážalo ma, že si všetci traja tykali a mne Búroš vykal. (Jégé); pren. Ich výslovnosť priamo ucho urážala (Vaj.) bolo nepríjemné počúvať ju. Hlavajov odchod nechal v nich akýsi trpký osteň sklamania, ktorý pichal, urážal svedomie (Urb.) trápil;
dok. uraziť1
|| urážať sa nadobúdať pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): Nechápem ľudí, ktorí sa hlboko urážajú za kritiku svojej práce. (Min.) Urážal sa po každom slove. (Švant.);
dok. uraziť sa1
uraziť dk 1. koho, čo poraniť niekoho, niečo: Wassym Milostem oznamugeme nassym psanym, strany te skrze pacholka wassyho, kteryz gest wezl dwuch spolususedow a ze gest nechtenym nektere dewczatko s konem vrazyl (HLOHOVEC 1559); sem dokonal z Hanz Hanzerom, že patnast zlatjch wezmem od neho a y prygal sem proto, že bubeníka nožem urazil (JUR p. B. 1654 E); hlawu o wrchnj podwog abis neurazil, dolu se schilug (KoB 1666); (Boh) angelum prikazal na ruce uchopyt tobe, abis snad o kamen nohy swe neurazil (Le 1730); osel k brehu se pritjsknul a vrazyl nohu na sebe sedjcymu (WP 1768); gestli ti wola ngečo udre a urazj, techdi zmi prwne to misto geho močom (PR 18. st); L. Mumla Janko na nohe, yako y Andress Halma oziabol a yako i ginich mnohich ta zima naramne urazila (BZENICA 1639) omrzli 2. koho spôsobiť urážku, ublížiť na cti niekomu: kterušto vec i pan Jeho Milost od vas za dobre prime, v tom sem Vaši Milosti nieurazev a skazal, aby ste jemu verili (ZVOLEN 1575 E); byl-lis neposlussný, nepilný, newerný, vrazyl-li si koho slowem nebo skutkem, zanedbáwal-lis slowo Božij (BK 1612); on, predne doswečeny, w nektorých wistupcych (:kterjmi pána farare Jiráka a geho domácych weljce urazyl:) wen ze sskoly po dokonanj roku sweho wistaupiti musel (ZVOLEN 1643); mi hrichmi swjmi vrazili sme večneho Boha (LKa 1736); vrazil teba nekdo, pitá odpússteni (BlR 18. st) F. lepet gest messec vrazity, než osobu (HI 18. st) človeka si váž, nespôsobuj mu ujmu na cti; -ovať, urážať ndk k 1: peto: trkám, bigem, urážám (KS 1763); kďiž pak juž prítomní bili, privítajíc jich (Renait) zpredku dvoma naráz pištolámi, ale bez uškoďeňí jejích, priložil chrbét k ročňejšímu stromu a v jednéj ruce meč, v druhej švancaru krúťil a urážal jích dosť dlho (BR 1785); když gá múg prst na noze o kamen vražugj, toto vraženj se celého tela dotjká (StN 1785); x. pren náb tento punkt welikého rozwažowánj potrebuge, gakožto na kterém celý duchownj žiwot wisý a že také gest kámen, na kterém se mnozý urážagu a gáma, do ktereg mnozý wpadagu (MPS 1777); k 2: y byla yaka by nelibost mezj nimy, kteražto vražela staw manželstwa (BRÁDNO 1595); aby se zatim (nový člen bratstva) neuražel, že mu predne zname a vedome artikule nebyli vedle kterych svuj živut mezi bratry ma riditi a spravovati (B. BYSTRICA 1633 CM); kdo wás urážá, zretedlničku oka mého urážá (KB 1756); oblaedo: urážám, obrážám (KS 1763) F. u. na cti, na poctivosti znižovať česť: abychom geho (blížneho) na czty neuraželi, ale abychom gemu radný a pomoczny byli (BAg 1585); Mudronka odpowed dawala, zeby any geg, any matky gegy neurazala na poctiwosty (P. ĽUPČA 1580); uraziť sa dk 1. spôsobiť si zranenie, poraniť sa: gestli že by člowek upadl, neurazy se, nebo Hospodin držy geg za rukau geho (SP 1696); prichazj klanj na čloweka, když se urazj aneb neco ťezce podwihne (HT 1760); modlitba hawjre, který w bani težce padl a welmi se urazyl (LZ 1775) 2. nadobudnúť pocit krivdy: tu hnedky (muž) wsseteczne vrazil se pre tu recz (ŽILINA 17. st); Mariš, Mariš, nebuď blázen, nedaj, nedaj huby razem, ale dávaj na dva razy, až sa študent neurazí (ASL 1749); ta (manželka) když se urazi, k materi svej beži (AD 18. st); -ovať sa, urážať sa ndk k 1: illior: urážám sa ó nečo, bigem sa (KS 1763); (ľudia) o múrj a steni gak slepi se urážegi (VP 1764); x. pren cirkew katholicku, to gest tu skalu, nepremohu pissne brany pekelne a gine rozbrogene sekty, kterez se o tu skalu urazugy (ŠV 1675) rozbíjajú sa; k 2: tak gest, že stary swatowie protj tomu neodporowaly, ale mladenczi se uražely (MOTEŠICE 1643); sme wirozumeli, žebi se Wassa Welikomožna Milost uražela na nas strany tych pasekaruw, kterym tymito časy chalupy sme dali powalat (PRIEVIDZA 1654); x. pren s tymato ssčedriwyma slobodami čistota srdečny sa urážá a zámki swatég haňebliwosti sa posskwrňugu (BlR 18. st)