urazený príd. kt. sa urazil; zasiahnutý urážkou: u-á pýcha, u-é sebavedomie, cítiť sa (hlboko) u.;
urazene prísl.;
urazenosť -i ž.
urazený -ná -né príd.
urazený ktorý má pocit urážky, ktorý je zasiahnutý urážkou; svedčiaci o tom • dotknutý: bol hlboko urazený, dotknutý • expr.: odutý • zdutý: sedela bez slova urazená, odutá, zdutá; má v tvári urazený, odutý, zdutý výraz • dourážaný (veľmi, viacnásobne urazený): odišiel všetkými dourážaný
urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitosti • byť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zle • zastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu
urazený príd. ktorý má pocit urážky, ktorý nadobudol presvedčenie, že ho niekto urazil: u. človek; u-á pýcha, u-á samoľúbosť; Mária cítila sa byť urazená Žúrikovým výbuchom. (Vaj.) Bol urazený do hĺbky duše. (Min.);
urazene prísl.: tváriť sa u.;
urazenosť, ti ž. stav niekoho urazeného
urazený príd 1. poranený, zranený: krczmar widucze, ze by Chowanecz urazeny od Symara na zemy lezel, sstraffal Simare, czo to uczinil (ILAVA 1642); veronica uraženim plicem a prsum pomaha (RN 17.-18. st); ictus: udereny, urazeny; oblisus: urazeny, poraňeny (KS 1763); diwizna ge obwzlásstné lekarstwo urazenim ludom a takym, ktery od bytki alebo spadnuťa w sebe nečo roztrhli (Zel 18. st) F. delirus: kdo nemá wssech doma, w hlawu uražený (WU 1750) nenormálny 2. kt. má pocit urážky: (syn) zapamatal, že ma od vraženey stranky, od panow starssych y od toho suseda odpytaty (L. TRNOVEC 1609); urazený towariss swu kriwdu nikdež any gakokolwek nemá se mstity (CA 1697); toto ma sluzit k napomenutj strane gak uražegicy, tak y uražene (COB 17. st); offensus: urazeny, obrazeny (KS 1763); bochaty nesprawedliwe učinil a chorssity se bude, chudy pak urazene zamelkne (SJ 18. st) 3. kt. pri prudkom pohybe prišiel s niečím do styku, narazený: (more) chrosne se zbúryce, urazené na skali, z ukrutnym rozdelené zwukem odtud odtahowalo se (PT 1778)