Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

určitý príd.

1. obsahovo presný, jasný, zreteľný, op. neurčitý: dať u-ú odpoveď, obrysy sú čoraz u-ejšie; gram.: u. slovesný tvar kt. vyj. kategóriu spôsobu, času (a osoby); u-á číslovka kt. vyj. presný číselný počet al. presné číselné určenie (veci, deja)

2. určený, istý (význ. 4): (konať sa ap.) v u-é dni

3. má význ. neurč. zám., istý: v u-ých prípadoch;

určite, určito

I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;

určitosť -i ž.

II. určite čast. vyj. istotu, isto, bezpochyby: u. sa vráti, to u. všetci čítali

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
určitý; určite, určito prísl.; určitosť ‑i ž.

určitý -tá -té príd.

-tý/152670±214 1.78: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 55747→55696
+24
−22
is/8777 dôleži/7549 urči/5877 čis/4574 zla/4140 boha/2274 svä/1629 zloži/1550 hus/1204 žl/1150 kru/954 osobi/642 okoli/632 (453/14744)

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajakývoľajakýhovor.: dákydákysivoľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze?akýsiktorýsipoet.: kýsikýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko)istýurčitýjedenhovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľhocijakýakýkoľvekhovor. bársakýhocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseňhovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeňexpr.: aký-takýkoľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok


presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presnýjasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšiekonkrétnyjednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveďbližší: nevedela povedať nič určité, bližšiezreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu

2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istýurčený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždnivymedzenýstanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom časedaný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote

3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlonejakýniektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

určitý príd.

1. presný, jasný, zreteľný: dať niekomu u-ú odpoveď; Nevieme nič určitého. (Kuk.) Čím dlhšie hľadel na svoje okolie, tým sa lož stávala určitejšou. (Urb.) Brechot je vždy určitejší a divokejší. (Ráz.); gram. u. slovesný tvar vyjadrujúci osobu a číslo;

2. známy, ale bližšie neurčený; istý, niektorý, nejaký: Každý z nás má vlohy k určitej práci. (Kuk.) To ešte nie je dôvod k tomu, aby sme určitým ľuďom upierali schopnosť triezveho úsudku. (Jil.) Zdal sa byť človekom neprístupným, ktorý ide s určitým poslaním. (Ondr.);

určite

1. prísl. iste, presne: vedieť niečo celkom u.; Nikdy tak jasne a určite necítila, že otca rada. (Kuk.)

2. čast. zaiste, dozaista: to bude u. niekto známy;

určitosť, -ti ž.

určitý príd stanovený, určený: ktery pak do určiteho času w plawnictwy prácu swú wikonali, prepusstagú se k swym (PT 1778); status: vrčitý; w vrčitý den (PD 18. st); -e prísl: praecise: vrčite (PD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a určité, počet, proporcia et déterminé, nombre, proportion
iba v určitých podmienkach que dans certaines conditions
je presné a určité est exact et déterminé
to je určitý vzťah est une certaine relation
určitých veciach ako možných certaines choses comme possibles
určitý vzťah medzi panstvami une certaine relation entre les domaines
určitý vzťah medzi stromami une certaine relation entre les arbres
v určitých podmienkach, ktoré dans certaines conditions qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu