urážlivý príd.
1. urážajúci: u. výrok, u-é správanie
2. kt. sa ľahko urazí: u. človek;
urážlivo prísl.;
urážlivosť -i ž.
urážlivý -vá -vé príd.
hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý
nedotklivý podráždene reagujúci na všetko, čo sa negatívne dotýka jeho osoby; svedčiaci o tom • urážlivý • precitlivený: nebuď taký nedotklivý, precitlivený; má nedotklivú, urážlivú povahu • vzťahovačný • hovor. háklivý: radšej mu nič nehovor, je na seba príliš háklivý • expr. citlivkársky: citlivkárske reakcie • menej časté netýkavý
potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebný • hanobný • hanlivý • hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky • hnusný • ohavný • odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada • urážlivý • urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia • ponižujúci • pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest • nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť • kniž. infámny
urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správanie • hanlivý • hanebný • potupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená
porov. aj hanlivý
2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha
1. spôsobujúci, vyvolávajúci urážku; obsahujúci urážku, urážajúci: u-é slovo, u. výraz, u-é poznámky, u-é správanie; Nebolo toho mena urážlivého, ktoré by jej nebola bryzgla. (Taj.)
2. ľahko sa urážajúci: u. človek; Čo je taký urážlivý. Veď som dohromady nič nepovedal. (Urb.);
urážlivo prísl.: u. sa správať; zasmiať sa u. (Tim.);
urážlivosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho urážajúceho: u. slov;
2. vlastnosť toho, kto sa ľahko uráža
urážlivý príd spôsobujúci urážku, urážajúci: offensivus: uražny, urázliwy (KS 1763); zapowedeno byti ma, aby žiadni wražliwj (!) a potikane na poctiwossi slowa, zkrze kterežto zwada prigitj muže, nemluwil (CA 18. st); -e prísl: dicere odiose: úrazliwe, nenáwistňe mlúwiti (KS 1763)