urážka -y -žok ž. ublíženie na cti výrokom al. počínaním; takýto výrok al. počínanie: hrubá u., u. na cti, dopustiť sa u-y
urážka -ky -žok ž.
hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohana • potupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupu • urážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážka • kniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrny • kniž. infámia (najmä na cti)
urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnosti • hana: váľať na niekoho hanu • pohana: zbaviť sa pohany • poškvrna: zmyť poškvrnu • potupa: vystaviť niekoho potupe • poníženie: znášať poníženie • zastar. uníženie (Vajanský) • zastar. útržka (Vansová)
urážka, -y, -žok ž. ujma, ublíženie na cti: hrubá, surová u., u. na cti; znášať, trpieť u-y; žalovať niekoho pre u-u; Urážka od ľahostajného človeka neboli. (Vans.) Do rána sa mu rozležala komisárova poznámka ako veľká urážka. (Tat.)
urážka ž 1. poranenie, úraz: wssycknj bez wsseckég vrazky pri žiwote zustali; on w okamženj do wody sa pustil a bez wsseckeg vražki bežel (RW 1702) F. Izrael pak nasledowal zakon sprawedlnosty, k zakonu sprawedlnosty neprissel, proč urazilj se zagiste o kamen uražky (Le 1730) o príčinu nepríjemností 2. ujma, ublíženie na cti: Jan Madieras ziadal nas, abychom list zachowani geho a potcztiwosti potomkow geho w knihy mestke zapsaly (ŽILINA 1534); Luther pre cardinala nekolikrat se stawowal a geg co neymrawnegj ano k nohám padagjce za odpusstenj prosyl, gestliže by mu byl w čemkolwek negaku vrážku dal (SC 17. st); hrjchy su urážki božj (BlR 18. st)