Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

upevniť dok.

1. urobiť pevnejším, pevným, posilniť: u. hospodársku moc štátu, u. mier vo svete; u. si postavenie

2. pripevniť: lano u-ené o skobu;

nedok. upevňovať

// upevniť sa

1. stať sa pevnejším, pevným, posilniť sa: postavenie vlády sa u-lo

2. utvrdiť sa: u. sa v predsavzatí, v presvedčení;

nedok. upevňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
upevniť ‑í ‑ia dok.; upevniť sa

upevniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


upevniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

konsolidovať uviesť do poriadku (pomery, vzťahy a pod.) • stabilizovaťupevniťustáliť: situáciu sa usilujú konsolidovať, stabilizovať; politickú moc treba upevniť


posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržaťpodržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezapleslizachytiťzadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniťupevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkomhovor. expr.: pricviknúťpricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiťhovor. expr.: nalapaťnachytať: nachytať syna pri klamstvepristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazdedostriehnuťvystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehlidolapiťdostihnúťzastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na útekupolapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiťzried. zastihnúťprekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapíexpr.: prichlopiťprichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestáchhovor. expr.: privrznúťpriškripnúťprištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekohonár. dopáčiť (Dobšinský)fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkychusvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstvasubšt.: načapať • čapnúť


pripevniť pevne pripojiť • upevniť: lano pripevniť, upevniť o stĺppribiťpriklincovaťzaklincovať (pripevniť klincami): podpätok treba dobre priklincovaťprikovaťprikuť (pripevniť kovaním): prikovať niečo na reťazpriskrutkovaťhovor. prišraubovať (pripevniť skrutkou) • primontovaťnamontovať (pripevniť montovaním): primontoval na auto držiaky na lyžehovor. primajstrovať: uvoľnenú kľučku treba znova primajstrovaťprichytiťexpr. prikvačiť: prichytí si, prikvačí si na kabát metálpripichnúť (pripevniť pichnutím): pripichnúť oznam na tabuľupripnúťpripäťprišpendliťprišpendlíkovať (pripevniť špendlíkom, sponkou, ihlicou a pod.) • prinitovať (pripevniť nitovaním): prinitovať rúčku k panviciprirobiť: strojček prirobím na doštičkupripútaťpriputnaťpriviazaťexpr. pripantať (pripevniť viazaním): priviazať, pripantať šnúru o kôlniž. hovor.: priondiaťpriondieťpritentovať: Priondi, pritentuj ten motúz o plot!


pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búdepriviazať: kôň priviazaný k stĺpuprikovaťprikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodiexpr. pripantať: pripantať dobytok k válovuzried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazompripevniťupevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľupútať: počas štúdií ho šport načisto upútalkniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou


spevniť urobiť pevnejším, pevným • zosilniť: hrádzu treba spevniť, zosilniť štrkomstužiťvystužiť (spevniť výstuhou, výstužou): (vy)stužiť banskú chodbutech. stvrdiť: stvrdiť oceľzoceliťkniž. zaoceliťotužiť: zoceliť, otužiť si telo cvičenímupevniťutužiť (týka sa obyč. abstraktných vecí): upevniť, utužiť dôveru, priateľstvovyškrobiť (spevniť škrobom): vyškrobiť golier


upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na sveteutužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzkyutvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienkeustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju mocstabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menukonsolidovaťskonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomerynormovať: normovanie jazyka

2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrďspevniť: spevniť breh kameňmiprichytiťzachytiťupnúťupäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkoustiahnuťstužiť: stužiť remienkyodb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovaťzafixovať: (za)fixovať zlomeninu rukyzakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dnouzemniť (pevne spojiť so zemou)


ustáliť sa 1. stať sa stálym, nadobudnúť stálosť: počasie sa v septembri ustálistabilizovať sa: mena sa stabilizujeupevniť sa (stať sa pevnejším, trvácim): naše medzinárodné postavenie sa upevnilofixovať sa (o stave, polohe niečoho) • konsolidovať sa (uviesť sa, dostať sa do stavu stálosti, poriadku): pomery sa konsolidujúvyhraniť sasformovať sa (nadobudnúť pevnú podobu, pevný názor): jeho talent sa už vyhranil, sformovalkniž. vykryštalizovať sa (zo stavu nejasnosti postupne nadobudnúť vyhranenosť, stálosť): situácia sa už vykryštalizovala

2. p. rozhodnúť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

upevniť, -í, -ia, rozk. -ni dok.

1. (čo) urobiť pevným, posilniť: u. politickú moc robotníckej triedy; u. panstvo socializmu v krajine; u. mier a bezpečnosť vo svete; u. vojenskú a hospodársku moc štátu; u. novú vládu; u. (si) pozície, postavenie; u. disciplínu; u. si dôveru (Hor.);

2. (čo čím; čo) spôsobiť, aby niečo lepšie, pevnejšie držalo, urobiť pevnejším, odolnejším, spevniť: u. pôdu valcom; u. medze kamením (Tat.); skaly na upevnenie brehov (Kuk.); Najprvšou prácou bolo opraviť kostol, ratovať vežu, upevniť základy. (Vans.)

3. (čo) pripevniť: u. lano, povraz (na kolík); Otec ukázal, ako okovičku zatiahnuť, upevniť [o klát]. (Rys.) Zástavu nemali kde upevniť. (Vaj.) [Jamu] založili dvercami, ktoré boli cez prostriedok upevnené na žrdi. (Fig.)

4. (koho v čom) utvrdiť: u. niekoho vo viere, v presvedčení, v zásadách; Chcel ho upevniť v jeho úmysle. (Vaj.);

nedok. upevňovať, -uje, -ujú

|| upevniť sa

1. stať sa pevnejším, posilniť sa: socialistická hospodárska sústava sa upevnila; Moc Rastislavova značne sa upevnila. (Škult)

2. (v čom) utvrdiť sa: u. sa vo viere (Min.); u. sa v predsavzatí (J. Chal.); u. sa v povedomí (Chorv.);

nedok. upevňovať sa

upevniť dk
1. urobiť pevným, posilniť: jak by pak czecha a bratrstwo podle spoloczneho dowoleny wizdwižena, postawena a yak naylepssie vpewnena bytt mela (CA 1585); (Kriste) srdce mé rač upevniti (RL 1634); (Fénix) gako wjtez zmrtwjch wstal a nassu nadegi obžiwil a vpewnil (WO 1670); mučedlnýcy boske umeňy maly, ktere gegych srdce proťy žyhadlu smrťy tak stálu smelósťy upewnil (PP 1734); imperium sibi confirmavit: panstwj sobe upewnil (WU 1750)
2. spôsobiť, aby niečo pevnejšie držalo, urobiť pevnejším, spevniť: kdyby horj ze skalamy, gsuc mocne upewnene, pohnuly se (PoP 1723-24); vias parietibus intersepsit: cestj ze zďama upewnil (KS 1763); swaty Pawel dwere, genž odewrené byly, zawrel a zátworu upewnil (VP 1764)
3. pripevniť: tesar, brwno zeleznymy kramplyamy upewniwsse, po ssnure toporom kresse (KoB 1666); zem stogy a na miste upewnena gest (KrP 1760)
4. utvrdiť, potvrdiť: (grunty) Ffarkass vpewnil sebe naweki y ditkam swogim (L. TRNOVEC 1571); osoby w staw manželsky wstupili, ktery ode mne, yakožto namestka božyho podle običžege a poradku czirkwe ma potwrzen a vpewnien byti (BAg 1585); my nebjwsse tak nahljwy, odkladalj sme den ne toljko geden, aby se tato wecz mohla zatjm vpewnitj mezj nimy strany teg zahradj (SLIAČE 1611); y ga takowe meho pana uloženy chtu upewnyty a utwrdity (PARTIZÁNSKE 1690); Mraz deputatiu si wiwedl a cjle upewnil (PONIKY 1794); blazňiwy sy, když se žadaš ubespečyti a upewňiti w tem, čo ňeňi twoje (CDu 18. st); -ovať ndk k 1: modlitba pri wiznani wiri nasseg nas upewnuge (TC 1631); vrad duchowneho pastira gest bludice naprawowati, nedužiwe upewnowati (MS 1758); consolido: upewňugem, posylňugem (KS 1763); táto nadeje tak upewňowala me srdce, že sem od te chwile ňemohla zle činit (LPo 18. st); k 2: tesar brwno, wbiwsse klyny, upewnuge (KoB 1666); solido: pewnjm, upewňugem (KS 1763); communio: obhrazugem, vpewnugem (AP 1769); orlica hnizdo swé upewnuge z gednim kaminkom (Káz 18. st); k 3: (Boh) byl nebesa upewňowal zwrchu (KB 1757); asso: déski spolu upewnugem, spogugem (KS 1763); k 4: prodali sme chrast panu Myhaliowi za fl 15 a geho w tom vpewniugeme a slobodime ode wssech priteli nassich (PODHRADIE 1600); krst swati ku ugissteni nasseho praweho skrze Ducha swateho druheho rozeni w tom nas upewnuge (TC 1631); testament we wsseczkich geho punctich a artikulich potwrzugem a upewnugem (TRENČÍN 1674); rymskeho papeže také hodnost wibornými dúwodmi upewnuge (PP 1734); nassli se y takowj, kterj ho w tom domnenj vpewňowali (SH 1786); (Boh) nás skrze slowo w dobrém vpewnuge (PoV 18. st); -úvať frekv k 2: confirmare solere: vpewnúwati (PD 18. st); upevniť sa dk
1. stať sa pevnejším, posilniť sa: máš né toliko predesslých hrijchuw litowati, ale také dobrým predcewzetjm se upewniti (IA 1708)
2. utvrdiť sa, potvrdiť sa: prywetive z domácymi potreba mluwiťi, neb pokog skrz prywetiwost má se upewniťi (GV 1755); (dievčina) nezufala, ale tym se wjceg upewnila o spomoženj (božom) (CS 18. st); -ovať sa ndk k 1: praevalesco: upewňugem se, posylňugem se (KS 1763); k 2: krestanskeg wyry prawda deset wybornimy duwodmy se upewnuge (PP 1734); aby s tymto spúsobem sa upewňowali w tebe dobré zwyklósti (BlR 18. st)

upewňiť upewňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a upevnila jej postavenie et conforté sa position
a zdrojov pomôže upevniť et de ressources contribuera à asseoir
bezpečnosť : upevniť a posilniť sécurité : consolider et renforcer
by malo upevniť ich prístup devrait renforcer leur accès
krízových situácií upevní stabilitu résolution renforcera la stabilité
upevnil na prvom poschodí remontait au premier étage
upevniť a posilniť bezpečnosť consolider et renforcer la sécurité
upevniť stabilitu v regióne asseoir la stabilité dans la région
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu