upevniť, -í, -ia, rozk. -ni dok.
1. (čo) urobiť pevným, posilniť: u. politickú moc robotníckej triedy; u. panstvo socializmu v krajine; u. mier a bezpečnosť vo svete; u. vojenskú a hospodársku moc štátu; u. novú vládu; u. (si) pozície, postavenie; u. disciplínu; u. si dôveru (Hor.);
2. (čo čím; čo) spôsobiť, aby niečo lepšie, pevnejšie držalo, urobiť pevnejším, odolnejším, spevniť: u. pôdu valcom; u. medze kamením (Tat.); skaly na upevnenie brehov (Kuk.); Najprvšou prácou bolo opraviť kostol, ratovať vežu, upevniť základy. (Vans.)
3. (čo) pripevniť: u. lano, povraz (na kolík); Otec ukázal, ako okovičku zatiahnuť, upevniť [o klát]. (Rys.) Zástavu nemali kde upevniť. (Vaj.) [Jamu] založili dvercami, ktoré boli cez prostriedok upevnené na žrdi. (Fig.)
4. (koho v čom) utvrdiť: u. niekoho vo viere, v presvedčení, v zásadách; Chcel ho upevniť v jeho úmysle. (Vaj.);
nedok. upevňovať, -uje, -ujú
|| upevniť sa
1. stať sa pevnejším, posilniť sa: socialistická hospodárska sústava sa upevnila; Moc Rastislavova značne sa upevnila. (Škult)
2. (v čom) utvrdiť sa: u. sa vo viere (Min.); u. sa v predsavzatí (J. Chal.); u. sa v povedomí (Chorv.);
nedok. upevňovať sa