Slovenské slovníky

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

upadnúť -e -ú -dol dok.

1. stratiť význ., hodnotu, (po)klesnúť: finančne, spoločensky, mravne u.; u-l v mojich očiach stratil na vážnosti

2. ocitnúť sa v istej (nepriaznivej) situácii: u. do bezvedomia, do pomykova; u. do nemilosti, do podozrenia

3. (fyzicky) oslabnúť, zoslabnúť, zbiednieť: po chorobe u. v tvári

4. stratiť na intenzite, ochabnúť, opadnúť: nálada u-la, sily u-li;

nedok. upadať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

upadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

upadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli

pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne

2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa

schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela

skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol • zbankrotovať • bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala • expr.: prísť/vyjsť na mizinu • dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu • fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok • vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu • upadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla • stroskotať • nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlo • kniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajú • zanedbať sa • opustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť! • zried. zapustnúť (Vajanský) • vymrieť • zmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

2. p. spustiť sa 3

upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

padať, -á, -ajú nedok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal

● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;

3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;

4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)

5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva

● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);

6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne

● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;

7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)

8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)

● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;

9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;

10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.

11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;

12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)

13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);

opak. padávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;

k 1 i spadnúť;

k 11 i upadnúť

upadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku; stratiť význam, významné postavenie; poklesnúť, klesnúť: hospodársky, mravne u.; Boli už upadli na majetku. (Bodic.) Família po smrti starého gazdu upadla. (Vans.) Chceš, aby taká stará firma upadla? (Stod.) zbankrotovala. Starý Bokor bol parádnym kočišom, ktorému závideli, potom odrazu upadol. Zvidela sa mu ľahká robota. (Min.) Ľudia upadli, zosuroveli, zdiveli, odkedy nebola doma. (Kuk.); u. na duchu, na mysli stať sa malomyseľným, stratiť sebadôveru; upadol v mojich očiach už si ho tak nevážim;

2. (do čoho, zastar. i v čo) dostať sa do nejakej situácie, ocitnúť sa v nejakom stave, obyč. nepriaznivom; stať sa nejakým: u. do nešťastia, do hanby, do pokušenia; u. do rozpakov, u. do ľahostajnosti, do apatie, do letargie, do beznádeje, do bezradnosti, u. do vytrženia, do tranzu; u. do choroby, do bezvedomia; u. do dlhov, do finančných ťažkostí; u. do idealizmu (í. Hruš.); u. do (starých) chýb; u. v prach zabudnutia (Fel.); u. v nemilosť (Vaj.);

3. schudnúť, zblednieť, zoslabnúť: u. v tvári; Upadol navidomoči, do jari vypovedali službu aj pľúca. (Taj.) Za tých niekoľko dní som natoľko upadol, že to i moji rodičia pobadali. (Jégé)

4. zmenšiť sa; (o sile) ochabnúť, opadnúť: disciplína upadla; Sily po takom veľkom napnutí upadli. (Kal.);

nedok. upadať, -á, -ajú i upádať, -a, -ajú

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

upadnúť dk
1. klesnúť zhora nadol, spadnúť: kdj sem prjchodil pred dom, teda na driewj sem upadl, nebo sem bol podnapily (KRUPINA 1643); starečku, gako gsi do gamy tegto upadl (SK 1697); (dievka) pred nohami otcowskimi na zem upadla, zamdlela (MS 1749); upadel ze stromu sedlak, poraňil sy kryže (GV 1755); czlowek se plawil po morj, upadlj mu z mescem penize (Káz 18. st);
x. pren (hriešnik) do pekla až na weki upadňe (GŠ 1758) bude zatratený
L. tuto upadel služebnik ku noham pana sweho a prosil ho (GK 1779) prejavil pokoru
F. zlý lidé do sýdeľ wpadli, který mne ku padu kladli (CC 1655) chytili sa do svojej pasce; slepy gestly slepeho wede, oba do gamy upadnu (ZA 1676) dvaja rovnako slabí nezvyknú uspieť; pred deždem utíkal a upadl do vody (SiN 1678) dostal sa z dažďa pod odkvap; twogi tagni nepratele ukladi činj a gamu, do niž bys upadl, kopagi (SP 1696) chystajú pascu; kdo komu gamu kope, sam do neg upadňe (GV 1755)
2. (o vode) klesnúť, opadnúť: cum siderit aqva: kdiž upadne woda; ponewadž upadla woda welmi, wyshli podmoly pod brehem (NHi 1791)
3. ocitnúť sa v hospodárskom al. mravnom úpadku: politug toho, že takowy cžlowek bywsse in magno honore apud, vpadl (TRENČÍN 1595); kterj (anjely) w sweg celosty zustaly, utwrzenj su, aby wjc upadnut nemohly (KoB 1666); gestly pak nekterj (manželia) zapomenuwsse na swug slib vpadli, dagj za to počet (TP 1691); (Peter a Judáš) w čas umučeni Pane ohawne upadli (MS 1758); tua laus pariter cum republ caecidit: twe méno powestné z obecnu skazu towarystwa spolu upadlo (KS 1763); mame mislet, že y my lid gsme krechky, ktery tak upadnut mužeme (SJ 18. st)
L. blahoslawený muž, který nevpadl slowem vstma swými (SRo 1766) nezhrešil slovom
F. lepe gest dwema byti, nebo gestli geden vpadne, druhy geho pozdwihne (BAg 1585) o vzájomnej podpore
4. dostať sa do nejakej (obyč. nepríjemnej) situácie, ocitnúť sa v nejakom stave: nemuoz-li on to zbozi miti a vpadne w wiezenie, tedy gemv ruku vtnu (ŽK 1473); když muž anebo žena vpadli by do nemocy (BAg 1585); poveczte gjm, aby na sebe starost melj, neb gestlj zanedbagj svu vecz, v škodu vpadnu (BARTOŠOVCE 1586); pana Chalupky manželka upadnuvši v ruce pohanske, ma za seba položiti tol 400 (TRENČÍN 1663 RaT); toliko swateho Dawida predkladam, který byl upadnul do wraždy a cizolostwa, zhressil smrtedlne (TP 1691) vraždil a cudzoložil; kedkoliw sem toworistwo mel z tým neb z oným, w tem neb w onem misťe, obyčegňe sem upadel do obžerstwi (GK 1779); aby člowek nebyl prjliss málomyslný, když vpadne w negaké nedostatky (KO 1782)
L. gestli se na to bozit bude przed tim, kohoz ranil, a vpadne-li w ortel wedle tey bozby, propadne ruku (ŽK 1473) ak bude nad ním vynesený rozsudok; ze sem do telesneho skudku s dworskim panskim vpadla (M. UHERCE 1751) mala som s ním pohlavný styk
5. na koho zaútočiť, prepadnúť, napadnúť niekoho: Jano na predgmenowaneho dworskeho upadnucz, gemu proty pocztiwosty lal (ILAVA 1638); (muži) na fristukugicich polčownikow upadnuce, gich rozbili, rozohnali (SELEŠŤANY 1742); Klar, kde Eugenyus Ffrancúzuw, ktery na neho byly upadly, z welyku sylu odehnal (KrP 1760); co bis ty delal, kdy bi na te wražedlnjcy aneb mordári upadli (VP 1764);
x. pren druhikrát upadla na Theodorusse tesská a ostra hlawi bolest (VP 1764) prudko ho rozbolela hlava
6. zahynúť v boji, padnúť: v tom Turkúv upadlo víc než polovice (ASL 1684); gakú céstu by mohel wegjti k nym tak, že by any geden muž neupadel z wógska geho; upadlo z wógska králowého ssést sto mužúw (KB 1757); manu alicujus cadere: pre ňečj ruku upadnúti, zémrjti (KS 1763);
x. pren nawsstiwil Boh toto mesto hluzow morowow, takže w prudkosti strely gegj nemalo lidu pospoliteho vpadlo (RUŽOMBEROK 1601) zomrelo
7. stratiť silu, zoslabnúť, zbiednieť: bohaty w ponižowanj se pomine, upadne (Le 1730); prečo upadla twár twá (KB 1757); gehne pri mliku k uplnosti dogide a bez teho upadne (VOv 1779); upadať ndk
1. k 1: drewo na zem upada (SiN 1678); tak lide, gako stromi na zem upadagu (GŠ 1758); procido: upádám, dolu padám (KS 1763); (slepý) nicz dobreho nemuze cinit, pohne li se na kteru stranu, upada (Káz 18. st)
L. annonae difficultas non multum minuitur: drahota upadá (WU 1750) je lacnejšie; advolvor: klakám, upádám na kolena (KS 1763) kľakám
F. kdo komu gamu kopa, sam do niey upada (CA 1675) kto druhému jamu kope, sám do nej spadne
2. k 2: s počátku roka mnohe wody s tagemných mist oplywagu toto, spolu y mnostwy rýb prynassegu, potem, ku pryhodu leta, upadagu (KrP 1760); sido: upádá more; fluvius aret: upada woda (KS 1763)
3. k 3: my ubohi lide rok po roce vice a vice upadame pro časte a velike davky (KOLAČÍN 1637 LP); ony welice proty Bohu hressy a gako pobehlcy a newerny upadagy (ŠV 1675); ten upáda, kterykolwek začyna ňeresti (GV 1755); upadame podle pryrozeneg krechkosti tak, že žaden nemužeme z Jobem powedeti: nezhressil sem (GK 1779)
F. pohanbi se čloweče, že nižeg upadass pod howada a nerozumne stworeni (MK 18. st) si horší ako zviera
4. k 4: w domie Perinowem swé slepyce w sydlech nachazela, ponewadž to doswiedčila Matieg Perina y z Gelenu vpadagi w podezreny (HLOHOVEC 1592); upadass-ly do nektereho pokussenj od dabla, rozpomen se na slowo božj (COB 17. st); tež ag manžel anebo manželka skrz swogu newernost upadagu do hnewu (SKá 1760); tuze spegicy, kteri budto probudeni biwagu, zase do spaňi upadagu (GK 1779)
5. k 5: loter a wražedlnik na pusstinach bidljcy na nás upáda (VP 1764)
6. k 7: kdo z samég nemoci upadá, nenáwidj hrjchi (BlR 18. st);
x. pren moga dusse vpadá od dluhého dohadowánj (AP 1771) sužujem sa
7. stávať sa ploským: rostu wlasy, twrdne koža a brucho upáda, žaludek často omdliwa, když nema, čo žada (GV 1755); reseda: wláská bylina, od kterég kázdá opuchlina prestáwá a upádá (KS 1763); upadávať, upadovať, upadúvať frekv k 1: cadere: vpadawati (PD 18. st);
x. pren pany w Kossicych deliberowaly, ako by meli kralowatj v pokogi a bremena neznesitedlneho, pod ktere den ode dne vpadowati pocžali, sprostiwzse se, kniže rakuske sebe za gubernatora wiwolili (RUŽOMBEROK 1605) mali veľké starosti; zo sertza ponyizsenye upadujeme pred tobu, oh Panye (HM 1778) prejavujeme pokoru; k 3: djabel wssech ljdy zwody tak, že mnohy upadugj (KK 1709); hrissnik tak hluboko se pussta a upaduge (MK 18. st); k 4: nedužiwy do mdloby upaduge (OCh 17. st) omdlieva; slibi nadelali a potom pro neostrjhanj gjch do wjn vpaduwali (LKa 1736) boli vinní; kdo malé hrjchy potupuge, ten do wetssých hrjchúw vpaduge (SSt 1742) viac hreší; kral Said do nesmislnosti a welikeg blazniwosti casto razy upadawal (MS 1758); upadať sa ndk váľať sa, padať: provolvor: upádám sa; provolvo: zwalugem se, upádám se (KS 1763); upadovať sa frekv pren: mi kresztzanye z serdtza véri vpadujeme se pred tebu prejavujeme pokoru