uniformovaný príd. oblečený do uniformy, nosiaci uniformu: u-á stráž, u. vrátnik;
uniformovane prísl.;
uniformovanosť -i ž.
uniformovaný [-n-] -ná -né príd.
uniformovaný príd.
1. nosiaci uniformu: u. strážnik
2. zried., niekedy pejor. taký, ktorý bol uniformovaný: u. život;
uniformovanosť -ti ž. niekedy pejor. uniformita: u. názorov
uniformovaný [vysl. uny-] príd. oblečený do uniformy, nosiaci uniformu: u. zriadenec; u-í usporiadatelia (Bod.);
spodst. uniformovaný, -ého m. človek v uniforme: Berte šálky! odvrkol uniformovaný. (Bod.);
uniformovanosť, -ti ž.