uniforma -y -riem ž. jednotné oblečenie armády, príslušníkov rozlič. organizácií ap., rovnošata: vojenská, železničiarska u., lesnícka u., nosiť u-u
uniforma [-n-] -my -riem ž.
uniforma -y ž. ‹f < l› odev stanoveného materiálu, strihu a farby označujúci príslušnosť používateľa k určitému povolaniu al. organizácii, rovnošata: vojenská, lesnícka, banícka, hasičská u.
uniforma jednotné oblečenie pre príslušníkov armády, rozličných povolaní, organizácií a pod. • rovnošata: vojenská, banícka uniforma, rovnošata; obliecť si uniformu, rovnošatu • hovor. expr. mundúr (obyč. vojenská uniforma): obliecť si mundúr
uniforma [vysl. uny-], -y, -riem ž. jednotný odev osobitného strihu pre príslušníkov určitých organizácií, pre ľudí v určitom povolaní ap., rovnošata: vojenská, letecká, banícka, železničiarska u.; nosiť u-u; strážnik v uniforme (Kuk.); hovor. vyzliecť u-u skončiť vojenskú službu; vrátiť sa do civilu
uniforma ž lat jednotné oblečenie príslušníkov určiej organizácie, rovnošata: kedby schildwacht ňekoho od uniforma nepoznal (VoP 1760); na shromaždenj stoličnem stawy Lypton uniformu a sýce načernasté barwy, mentyku kratku s barančekom černjm a ze žlutymi ssnuramy (ID 18. st); (muž) ma mesčansku uniformu kompagnige walerskeg (Kur 18. st)