umučiť dok.
1. mučením pripraviť o život: u. vzbúrencov, u-ení väzni koncentračného tábora
2. expr. utrápiť: u-í ma svojimi rečami
umučiť -čí -čia (ne)umuč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
umučiť sa -čí sa -čia sa (ne)umuč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
mučiť -čí -čia (ne)muč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne spôsobovať niekomu, niečomu bolesť ubližovaním na tele; syn. moriť, týrať, trýzniť: neľudsky, kruto m. väzňov; m. obete hladom a smädom; v stredoveku mučili obvinených na škripci; bol väznený a psychicky i fyzicky mučený; mať na tele stopy po mučení; býčie zápasy sú mučením zvierat; Počas štúdia na bratislavskom konzervatóriu pravidelne mučila svoje telo tanečnými tréningmi. [Šarm 2007]; žart. Môžete ma mučiť, ale nespomeniem si, ako sa volal môj spolubývajúci. [InZ 2002] 2. expr. (koho (čím)) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, moriť, trápiť, sužovať; syn. nivočiť, zožierať: mučia ho spomienky, pochybnosti, výčitky svedomia; mučili ju obavy o syna; neznesiteľný rozpor mučil jeho dušu; prosím ťa, nemuč ma už toľko, nevypytuj sa!; žena mučená žiarlivosťou; viac ma nemučil otázkami, dovolil mi na chvíľku si ľahnúť; Jána mučilo pomyslenie, že ešte potrvá, kým aj on zasadne s rodičmi a povedie rozhovory. [L. Ballek] 3. expr. (koho) ▶ veľmi vyčerpávať, postihovať bolesťou, trápiť, sužovať: Mučila ho horúčka, kašeľ, bolesti v hrudi, mdloby, studený pot. [E. Macák] ▷ opak. mučievať -va -vajú -val: Prechádzala sa vo svojej izbe a mučieval ju strach. [B. Poliaková]; Kopali si podzemné bunkre, v ktorých starší chlapci mučievali mladších chlapcov od susedov. [RAK 2004]; dok. k 1, 2 ↗ umučiť
mučiť sa -čí sa -čia sa (ne)muč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. expr. 1. (čím; pre koho, pre čo; oslash;) ▶ prežívať, podstupovať duševné utrpenie, muky, moriť sa, trápiť sa, súžiť sa, sužovať sa; syn. zožierať sa: m. sa pochybnosťami, pocitmi viny, výčitkami, strachom; celé dni sa mučila otázkami, prečo sa to stalo; neraz sa mučíme pre hlúposti; Mučím sa pre Betku. [J. Pohronský]; I ja sa musím všeličoho zriekať, trpieť, mučiť sa. [J. Gregorec] 2. (čím; oslash;) ▶ spôsobovať si al. podstupovať telesné utrpenie; navzájom si ubližovať; syn. nivočiť sa, týrať sa: m. sa hladom, diétou; ľudia od počiatku sveta do dnešných dní vedú spory, boje, navzájom sa mučia; nemusíte sa hodiny m. v posilňovni, stačí vám dvadsať minút behu ▷ dok. ↗ umučiť sa
umučiť 1. p. zabiť 1 2. p. utrápiť
utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť) • usužovať • usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna • zried.: zosužovať • strápiť • dotrápiť: starosti ho zosužujú • ubiť • zdeptať • skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší • hovor.: ukrenkovať • usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali • umučiť • utrýzniť • utýrať • strýzniť • stýrať • skváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil • expr. zgniaviť: osud ho zgniavil • hovor. expr.: umordovať • dotýrať • domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste • zmoriť • hovor. expr. zmordovať • strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila • zdrviť • doraziť • zničiť • znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila • slang.: zvalcovať • prevalcovať: zvesť ho zvalcovala • expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
mučiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení
● hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;
2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami; kašeľ ho mučí; pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí
● učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;
opak. mučievať, -a, -ajú;
dok. zmučiť i umučiť
|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou
● Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením
umučiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) mučením zbaviť života, mučením usmrtiť: fašistami umučený (človek) (Pláv.); Partizána Martina Tkáčika umučili. (Bedn.) Páni desaťtisíc vzbúrencov umučili. (Heč.) Umučené telo zavinuli do plachty. (Gráf)
2. (koho, čo; koho, čo čím) spôsobiť niekomu duševné i telesné muky, utrápiť, utýrať, usúžiť: u. niekoho na smrť; Svokra, ako vy viete umučiť človeka! (Stod.) Ja to už neznesiem, veď ma to umučí! (Jil.) Belanku ľudia šli umučiť všelijakými otázkami a poznámkami. (Urb.) Duch môj umučený [je] trápením. (Horal)
● je (chodí) ako umučený veľmi sa trápi
|| umučiť sa utrápiť sa, usúžiť sa: Ja to neprežijem, ja sa umučím. (Stod.) Takto sa za živa obetovať, umučiť sa, uvädnúť! (Al.)
umučiť dk koho mučením zbaviť života, usmrtiť niekoho: patek stworzyl Buoh czlowieka a ten byl den vmuczen skrze czlowieka (ŽK 1473); náss milý Krystus dal se gest vmučiťi sám (CC 1655); tortus verberibus: z bitjm umučili (KS 1763); rozpomeň sa Paňe mili, že pre mňa ťa umučili (Pie 18. st)