Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

umučiť dok.

1. mučením pripraviť o život: u. vzbúrencov, u-ení väzni koncentračného tábora

2. expr. utrápiť: u-í ma svojimi rečami

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
umučiť ‑í ‑ia dok.

umučiť -čí -čia (ne)umuč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


umučiť sa -čí sa -čia sa (ne)umuč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

mučiť -čí -čia (ne)muč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne spôsobovať niekomu, niečomu bolesť ubližovaním na tele; syn. moriť, týrať, trýzniť: neľudsky, kruto m. väzňov; m. obete hladom a smädom; v stredoveku mučili obvinených na škripci; bol väznený a psychicky i fyzicky mučený; mať na tele stopy po mučení; býčie zápasy sú mučením zvierat; Počas štúdia na bratislavskom konzervatóriu pravidelne mučila svoje telo tanečnými tréningmi. [Šarm 2007]; žart. Môžete ma mučiť, ale nespomeniem si, ako sa volal môj spolubývajúci. [InZ 2002]
2. expr. (koho (čím)) ▶ spôsobovať duševné utrpenie, moriť, trápiť, sužovať; syn. nivočiť, zožierať: mučia ho spomienky, pochybnosti, výčitky svedomia; mučili ju obavy o syna; neznesiteľný rozpor mučil jeho dušu; prosím ťa, nemuč ma už toľko, nevypytuj sa!; žena mučená žiarlivosťou; viac ma nemučil otázkami, dovolil mi na chvíľku si ľahnúť; Jána mučilo pomyslenie, že ešte potrvá, kým aj on zasadne s rodičmi a povedie rozhovory. [L. Ballek]
3. expr. (koho) ▶ veľmi vyčerpávať, postihovať bolesťou, trápiť, sužovať: Mučila ho horúčka, kašeľ, bolesti v hrudi, mdloby, studený pot. [E. Macák]
opak. mučievať -va -vajú -val: Prechádzala sa vo svojej izbe a mučieval ju strach. [B. Poliaková]; Kopali si podzemné bunkre, v ktorých starší chlapci mučievali mladších chlapcov od susedov. [RAK 2004]; dok. k 1, 2umučiť


mučiť sa -čí sa -čia sa (ne)muč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. expr. 1. (čím; pre koho, pre čo; oslash;) ▶ prežívať, podstupovať duševné utrpenie, muky, moriť sa, trápiť sa, súžiť sa, sužovať sa; syn. zožierať sa: m. sa pochybnosťami, pocitmi viny, výčitkami, strachom; celé dni sa mučila otázkami, prečo sa to stalo; neraz sa mučíme pre hlúposti; Mučím sa pre Betku. [J. Pohronský]; I ja sa musím všeličoho zriekať, trpieť, mučiť sa. [J. Gregorec]
2. (čím;
oslash;) ▶ spôsobovať si al. podstupovať telesné utrpenie; navzájom si ubližovať; syn. nivočiť sa, týrať sa: m. sa hladom, diétou; ľudia od počiatku sveta do dnešných dní vedú spory, boje, navzájom sa mučia; nemusíte sa hodiny m. v posilňovni, stačí vám dvadsať minút behu
dok.umučiť sa

umučiť 1. p. zabiť 1 2. p. utrápiť


utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť)usužovaťusúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila synazried.: zosužovaťstrápiťdotrápiť: starosti ho zosužujúubiťzdeptaťskrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skrušíhovor.: ukrenkovaťusekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovaliumučiťutrýzniťutýraťstrýzniťstýraťskváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznilexpr. zgniaviť: osud ho zgniavilhovor. expr.: umordovaťdotýraťdomučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej cestezmoriťhovor. expr. zmordovaťstrhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorilazdrviťdoraziťzničiťznivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočilaslang.: zvalcovaťprevalcovať: zvesť ho zvalcovalaexpr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mučiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) spôsobovať niekomu, niečomu veľké bolesti týraním, ubližovaním, týrať, trýzniť: m. väzňov, stredoveké mučenie, podstúpiť mučenie, priznať sa pri mučení

hovor. žart. priznaj sa bez mučenia dobrovoľne, bez nátlaku;

2. (koho, čo čím) trápiť telesne i duševne, spôsobovať muky, utrpenie, súžiť niekoho: m. niekoho (telo) hladom, smädom, m. niekoho otázkami; kašeľ ho mučí; pochybnosti ho mučia, neistota ho mučí

učenie — mučenie (úsl.) učenie vyžaduje úsilie, prácu;

opak. mučievať, -a, -ajú;

dok. zmučiť i umučiť

|| mučiť sa (čím) podstupovať telesné i duševné muky, trápenie, trápiť sa, súžiť sa: m. sa láskou, nenávisťou

Kto sa mučí, ten sa učí (prísl.) bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením


umučiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) mučením zbaviť života, mučením usmrtiť: fašistami umučený (človek) (Pláv.); Partizána Martina Tkáčika umučili. (Bedn.) Páni desaťtisíc vzbúrencov umučili. (Heč.) Umučené telo zavinuli do plachty. (Gráf)

2. (koho, čo; koho, čo čím) spôsobiť niekomu duševné i telesné muky, utrápiť, utýrať, usúžiť: u. niekoho na smrť; Svokra, ako vy viete umučiť človeka! (Stod.) Ja to už neznesiem, veď ma to umučí! (Jil.) Belanku ľudia šli umučiť všelijakými otázkami a poznámkami. (Urb.) Duch môj umučený [je] trápením. (Horal)

je (chodí) ako umučený veľmi sa trápi

|| umučiť sa utrápiť sa, usúžiť sa: Ja to neprežijem, ja sa umučím. (Stod.) Takto sa za živa obetovať, umučiť sa, uvädnúť! (Al.)

umučiť dk koho mučením zbaviť života, usmrtiť niekoho: patek stworzyl Buoh czlowieka a ten byl den vmuczen skrze czlowieka (ŽK 1473); náss milý Krystus dal se gest vmučiťi sám (CC 1655); tortus verberibus: z bitjm umučili (KS 1763); rozpomeň sa Paňe mili, že pre mňa ťa umučili (Pie 18. st)

umučiť umučiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu