umenie [-í] s
1. schopnosť niečo urobiť, vytvoriť, zručnosť: ginemu gini a gini darowe dany su, niekomu reč, umeni, ginemu wira, uzdrawowani (TC 1631); mame pomnety ze wsselika umeny lydem od Boha gsu dane (Ca 1698); ars grammatica: čjtarské umeňj; athletica: zapasné umeňi (KS 1763); umenj peknopjsebnostj vči litterý ze základných čárkuw s pérem skládat (PrP 1780); vše títo ďivi a zázračné zázraki živú tak ríkajíc barvú bili vimaluvané a čo umeňú malára scházalo, to podpis verními pečeďámi potvrzený doplňuval (BR 1785); liternj umenj u mladeže wadňe (PT 1796); hnogeni wedle umeni zahradnika a znáni wlastnosti zeme potrebne gest kwetinam (PR 18. st);
x. pren w tomto swete iste ňeňi takeho kumsstu, umeňi, bi wladnulo smrt stawiti, od lidi gi oddáliti (Pie 18. st) neexistuje na to spôsob
L. ani síla, ani moudrost, chytré umeni, udatnost, nic v svete dlouho netrvá (RL 1571) šikovnosť
2. múdrosť, učenosť: nesmírnou prací dosáhneš umení, statku, neb co chceš (RL 1571); nekomu dano biwa skrze ducha reč mudrosti, gjnemu reč umeňy (TP 1691); rano hledati mne budu a nenaleznu mne proto, že nenawidelj umenj me (SP 1696); vmenj a mudrost se Synu Božjmu priwlastňuge (MP 1718); umeny lekare powišy hlawy geho (Le 1730); lydske umeny tak kratke končyni ma, že y kdo mnoho wy, sotwy tisýcu častku wý toho, čo newý (PP 1734); lepssi sprosty w lasce boskeg, bez wsseho umeni, než učeny, w kterem žadneg láski boskeg ňeňi (GV 1755); mudrost, umenj, wice gest, wzacnegsi, slawnegsj nesli statkj (Káz 18. st)
L. Antonin w zádnem umenj se wicwičowatj nedopustil (VP 1764) nevzdelával sa; Pláto, kterího tenž Cicero gako negakího mudrcuw Boha powissuge a který pre wisokost umená swého boskím bil nazíwan (BN 1789) pre veľkú múdrosť; knisski pilňe čytag, s ňych umeňi chytag (GP 1782) vzdelávaj sa
F. kdo rad často sskolu menj, pozde prichazy k umenj (SiN 1678)
3. súhrn, súbor poznatkov z určitej oblasti, vedný odbor: umenj hwezarske rozweruge pohibowani hwézd (OP 1685) astronómia; rhetorice: umenj wymluwnosti (AS 1728); aritmetica: vmeni počtúw (FO 1737); clinice: umeni ťelesného lekárstwá; forenses lirerae: prawné umenj (KS 1763); navicularia: plawecké vmenj (AP 1769); rhetorica: rečne umeni (ML 1779)
L. nikdy w swých potrebách a vzkostech, které nabýwagjc vmienj liternijho w sskolách znássel, od nijch nebyl oslyssen (MARTIN 1587) čítanie a písanie; zdaliž by (mudrci) w čarodegnictwj a w umenj černem byli wycwyčenj (SP 1696) v čiernej mágii; pribljžte se ke mne neumeli a zhromážďjte se w dum vmenj (MP 1718) vzdelávania; dialectice: sprawedliwe umenj, kterak se ma mluwiti o ťažkeg wecy (AS 1728); kunsst (:umení:) jazyka zachazy z literami, z kterychž sklada slowa (OP 1739) gramatika; chirurgia: bradirské, baldjrské umenj (WU 1750) ránhojičstvo; tu tez dum zemanských dýtek, které w sskolskem umenj cwyčá se (KrP 1760) vzdelávajú sa; umeny cžarodelnycke newy dobrorečyt aneb požehnany dat (SKá 1760) čarodejníctvo; traditio: z ruki do ruki oddané lidské umeni; ars apollinea: hadáčské umeni veštenie; disciplinis fallacissimis eruditus: naučil sa chitré klamawé umenj šikovne klamať; maecenas: milownjk dobrého umeňá krásneho (KS 1763); we wyssjch sskolách, kdež se takowé vmenj predkládá vyučuje; (Mária Terézia) zrenj swé na rozssjrenj vmenj babského obrátila pôrodníctvo (ZK 1778); prorockeho umenj znamosť, skrze kteru buducjch prjpadnostj nawesstj z wule bohuw gsem dosahl (PT 1796); jsme mi mládež v svetskích i v duchovních umeních šťepili (BR 1785) všestranne vzdelávali; gá mužem y umjm mocy boha bogowneho, Mars rečeneho odraziti a geho mohutnym ustanowenjm skrze čarodegná umeny odporná premocy (HI 18. st) mágiou