umelec -lca m. autor al. interpret umel. diela: tvorivý u., výtvarný, koncertný u.; národný, zaslúžilý u. titul umelcov v min.;
pren. expr. je to hotový u. je veľmi šikovný;
umelkyňa -e -kýň ž.
umelec -lca pl. N -lci m.
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
umelec p. odborník
umelec, -lca m. tvorca, pôvodca umeleckého diela; človek zaoberajúci sa aktívne umením: výtvarný u., u. slova; ľudový u.; filmový, dramatický u., koncertný u., operný u.; národný, zaslúžilý u. titul vynikajúcich umelcov; Bola to kópia vyhotovená dobrým umelcom. (Jégé);
pren. expr. mimoriadne šikovný človek;
umelkyňa, -ne, -kýň ž.
umelec m šikovný, múdry človek: wšeckích podwédcťi gednú lsťiwosťú nemóhel umelec neprátel (BN 1796); umelček dem: sciolus: umelček, múdryček; eruditulus: umelček (KS 1763)