umŕtviť -i dok.
1. zbaviť citlivosti, znecitliviť: u. nerv, zub, okolie rany
2. potlačiť; urobiť neúčinným: u. dobrú snahu; ekon. u. kapitál vyňať z obehu;
nedok. umŕtvovať
umŕtvovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
umŕtviť, -i, -ia dok.
1. (čo) urobiť necitlivým, zbaviť citlivosti;
lek. uskutočniť anestézu, znecitliviť: u. nerv, u. zub, u. časť tela, u. okolie rany;
pren. urobiť ľahostajným; otupiť: umŕtvené srdce (Škult); Strašia ho hriechom, peklom a chorobami, aby umŕtvili jeho telo. (Ondr.)
2. (čo) potlačiť, stlmiť, utlmiť: u. (dobrú) snahu; u. bôľ (Vaj.); Mocná vôľa žiť umŕtvila v nich smútok. (Gab.) Staré túžby nemôže nič umŕtviť. (Fr. Kráľ)
3. (čo) urobiť nehybným, nečinným, neúčinným: u. pohyb; šport. u. loptu (pri futbale) zastaviť pritlačením nohou o zem; ekon. u. prostriedky, kapitál vyňať z obehu;
4. zastar. (koho, čo) usmrtiť, zabiť: Kde beriete smelosť pozdvihnúť oči k dcére toho, ktorého ste nemilosrdne umŕtvili. (Vaj.); pren. kriesiť k životu umŕtvený národ (Škult) pasívny, nečinný;
nedok. umŕtvovať, -uje, -ujú
umŕtviť dk 1. koho zbaviť života, zabiť, usmrtiť niekoho: stary cžlowek potopen a vmrtwen byti ma (BAg 1585); kdyby tehotna byla, nebyla by plod swug vmrtwila, ale radnegj wichowawala (TRENČÍN 1616); chrobaky biwagi umrtwene skrze zaft do ucha puštený (RTA 17. st); protestowanj Krysta newažjli, ale gsu geho na krjžj hrozne umrtwjli (PoP 1723-24); kdy giž zhressil člowek, proč (Boh) radneg toho neumrtwil a druheho nestworil (LKa 1736); tak welebneho krale zradne vmrtwyl (HI 18. st); x. pren kdi bi si len toliko k gednemu pomissleni necistemu a telesnemu dobrowolne priwodil w tom ystem okamženi wssecki zasluhi gsu stracene a umrtwene, nic ti k wecnemu spaseni neosoža (MS 1758) zaniknú 2. čo potlačiť, utlmiť, stlmiť niečo: zlé telesné žádosti pomoz (Kriste) všem umrtviti (RL 1571); Frantissek, aby telo swe umrtwil a na uzde držal, snehem telo swe krotil (SK 1697); potrebi gest od sweta se odtrhnuti a telo swe vmrtwiti (LKa 1736) 3. čo rušiť platnosť niečoho, robiť neplatným: ty giste spisy a sententie magj gjž vmrtwene byti a annihilowane (P. ĽUPČA 1632); stranky obidwe causi, roztržitosti wssecky dolu zložily, umrtwyli (ORAVA 1677); venditrix wizdwihla predtim wedle obligatorou, ktere se tuto hnedky umrtwely a cassirowaly, tolaruw sstrnast nauplna (ŽILINA 1703); winnu gedna druheg, ktera wznikla, bila odpustila, mortificowana a umrtwena bila od tohoto času (KRUPINA 1739); -ovať ndk k 1: prach aloe z medem zmyssany, to prigity sskrkawky umrtwuge (HL 17. st); syra, žiwy ohen wčeli vmrtwuge w gegjch klate (LKa 1736); Hospodin gest, ktery umrtwuge y obžjwuge (CS 18. st); k 2: telo nasse duchem swatim tak umrtwugeme, abi nehressilo (TC 1631); kdož gest prigal slowo wažne, žadosti zle umrtwuge (KK 1709); k 3: prawa, ktere by medzy strankamy wznikly, na weky umrtwugem a znicugem (LIPTOV 1663); proces strany toho wzdwyhnuty a učineny cassugem a umertwugem (PALÚDZKA 1763); ya, nize podepsany Nevedy, wsetky moye praetensie cassugem, umrtwugem a zniweczuyem (N. MESTO n. V. 1742); umrtvúvať frekv k 1: mortificare certo: vmrtwuwati (PD 18. st); umŕtvovať sa ndk zbavovať sa života: moreris: umjram, náskrze se umrtwugem (KS 1763)