Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ulapiť dok. chytiť (význ. 1), lapiť: u. niekoho pod krk

// ulapiť sa: mocne sa u. zábradlia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ulapiť ‑í ‑ia dok.; ulapiť sa

ulapiť -pí -pia ulap! -pil -piac -pený -penie dok.


ulapiť sa -pí sa -pia sa ulap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniťdostihnúťdolapiťpolapiťzlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúťprichytiťdochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúťzaistiťzajaťuväzniťzavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiťuchopiťpopadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiťzlapiťschytiťpochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúťzdrapnúťzdrapiťchmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťschňapnúťrafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


ulapiť p. chytiť 1–3, lapiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ulapiť, -í, -ia dok.

1. (čo; koho, čo za čo) chytiť do ruky, do rúk, uchopiť rukami, lapiť: Otec Žofiu ulapí za ruku. (Kal.) Ujo ulapil opraty. (Bod.) Jonáš ulapil ženu pod pazuchy. (Laz.); pren. Obraz mi srdce ulapil (Min.) dojal ma.

2. (koho, čo) dostať do svojej moci, chytiť; zlapať; zajať, lapiť: Ulapili Vdovčíka pri milej v komore. (Dobš.)

3. zried. (čo) chytiť, uloviť, lapiť: Šiel som na ryby, ale som nič nemohol ulapiť. (J. Mat.)

|| ulapiť sa (čoho, na čo) chytiť sa, pridržať sa niečoho, zachytiť sa o niečo, lapiť. sa: Ulapil sa na zvlače. (Vaj.) Ulapili sa oboma rukami kolíkov a hop. (Tat.)

ulapiť dk
1. chytiť, uchopiť, vziať do ruky: a kdiž ulapil prawú ruku dcéri swég, odewdál gu do prawég ruki Tobiássowég (KB 1757); kdyzbi bila paňi geho do neho (do Jozefa) se welice zamilowala, ulapila ho za plasst a z nasilu k telesnemu skutku ho tahla (MS 1758); prišli so mnu ku svojej karčme, ja chela ucec, ta mne za farbanicu ulapili a šicku vytarhali z opaska i podrali (BERTOTOVCE 1786 LP)
F. gelen bezicy wedlo neho za pas na rohy swe ulapyl cysare a tak wlekel (MC 18. st) nabral ho na parohy; u. niekoho v reči usvedčiť ho: Annas nebol negwissym biskupom, any sudcom, preto ho (Krista) zwazaneho poslal ku Kajfassowy, aby ho on w rečy ulapil (VS 1754)
2. získať lovom, uloviť: zagac, kdy ulapen bjwa, wresstj (KoB 1666); ktery bez dowoleny syty wyložity aneb pasty neb sydla ku ulapeny zwercuw se opowažy, pokutowan bude (B. ŠTIAVNICA 1697); Krystus učj z hagowčeka Petrowého a činj, aby on ulapil mnohé mnozstwj rýb (KB 1757); geden pak rak aby bil ulapen (HT 1760)
F. dal sem se ulapit jak ryba ve vode (ASL 1781) ľahko; a kdiž byla wessla pred oblyčag geho, hned gest ulapeny w swych očách Holofernes (KB 1757) zadíval sa do nej; nahodu nekterj z nepratelu Telemach bil ulapil (PT 1796) chytil sa príležitosti; gisty wogak ssel tehdy k samemu cysary a prosyl ho, aby geho stranku ulapyl (MC 18. st) aby sa ho zastal
3. chytiť niekoho, niečo, zmocniť sa niekoho, niečoho (násilím, po naháňaní ap.): tu pak pan kazal ho hned lapat, a kdiz ho vlapily, na zamek priviest, kdi ho pak priviedly, kazal ho okovatt a okovavše do zalare aneb do temnycze vsadytt (D. KUBÍN 1580 E); Jenču w lese ulapili a powrazem mu hlawu krutily (ŠARIŠ 1689); hayowy gyne zatopyly, gyne ulapily roku osemnasteho tehoto weku (KrP 1760); comprehendere aliqvem in fuga: ulapiti ňekoho w uteku (KS 1763); na treti nedelu rozpamatugeme se gak ukrutnym spusobem bol ulapeny Kristus (VS 18. st)
F. u. niekoho na niečom, na skutku, v účinku prichytiť niekoho pri čine: gsu ulapeni na skutku a dani skrze tuže Pongracz Borbalu do wezeni (BYTČA 1683); geslyže ho (zlodeja) na tem ulapá, zaplatj sedemkrát toliko (KB 1757); nagwicze takowich merkowat magu, kteri neb kradess, neb gakykolwek hrich spachat bi chtely, w učzinku ulapenich do ruk richtarskich odewzdagu (P. BYSTRICA 1771); u. niekoho na jazyku prichytiť ho pri klamstve, krivom svedectve ap.: když nesslechetnych služebnykuw na gazyku gegjch ulapime, do od njch samjch spleteneg syti ge wháňame (PP 1734); svojím jazykom niekoho u. presvedčiť niekoho o nesprávnosti jeho tvrdení: arguerere aliqvem sua confessione: z swym gazykem ňekoho ulapiti (KS 1763)
4. zachvátiť niekoho: abi len mohol (diabol) do swogich osidel a klepcuw dusse lidske pritiahnuti (MS 1758); membra nive praeusta: zyma údi ulapila (KS 1763); roskossu a lybostu lechce mladost ulapena bywa (MC 18. st)
F. ulapili mne osidla smrti (MS 1758) umieram; u. sa dk navzájom sa chytiť (napr. za ruky ap.): potom reknyi: Ulaptze se za prawé ruki, alye za holé (DŽ 1752)

ulapiť ulapiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu