ukazovák -a m. prst na ruke pri palci: pohroziť u-om, zdvihnúť u.;
ukazováčik -a m. zdrob.
ukazováčik -ka pl. N -ky m. zdrob.
ukazovák, -a m.
1. prst na ruke umiestnený medzi palcom a prostredným prstom: zahroziť, hroziť u-om, ukazovať u-om; Prešiel ukazovákom po hárku. (Jes.) Zdvihol blahosklonne ukazovák ku klobúku (Kuk.) pri pozdrave. Pichne si drotár ukazovákom do čela (Ráz.) pri dovtípení sa. Šúchal ukazovákom o palec, akoby čítal rinštiaky. (Kuk.)
2. zastar. ukazovateľ: u. cesty (Hviezd.); Bielou farbou natrel ciferník, oba ukazováky pekne pozlátil. (Kuk.);
ukazováčik, -čika/-čka, mn. č. -čiky/-čky m. zdrob. expr.