Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ukázať -že -žu dok.

1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom

2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia; u. preukaz, povolenie; u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!

3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť; u-l, čo vie; expr. veď ja mu u-m! zastrájanie

4. dokázať (význ. 1), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!

5. predstaviť (význ. 3), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu

expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho; u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť; u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo);

nedok. ukazovať

1. k 1 – 5

2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho; u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

// ukázať sa

1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

nedok. ukazovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ukázať ‑že ‑žu ‑zal dok.; ukázať sa

ukázať sa ukáže sa ukážu sa ukáž sa! ukázal sa ukážuc sa ukázanie sa dok.


ukázať ukáže ukážu ukáž! ukázal ukážuc ukázaný ukázanie dok.

-ať/2080373±257 1.87: verbá inf. dok. 664350→664530
+68
−70
poved/64690 dost/27792 st/24789→24969
+68
−70
získ/24312 zač/15003 prij/12394 nech/10314 zost/9271 vybr/9084 ukáz/9033 udrž/9015 vzi/8601 vyrovn/6922 vyd/6900 odpoved/6819 napís/6365 (2341/413046)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúťvyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sahovor. blysnúť saukázať saexpr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonomkniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami

p. aj vynikať


naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si pleciaodkryťodokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromuvyzliecťzobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaharozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalilipren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu


odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ukázať, -že, -žu dok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod. upozorniť na niekoho al. na niečo, naznačiť niečo: Ukázal na kaštieľ. (Vaj.) Ukázal na prichádzajúceho chlapa. (Fr. Kráľ) Ukázala mi palcom na dvere. (Tomašč.) Ondrej ukázal smerom na juh. (Urb.) Jakub ukázal k úpustu. (Jes.) Ani táto nebola na svete, keď išiel, ukázala mať na dievča. (Taj.) Strakonický ukázal očami k stolíku. (Vaj.); u. niekomu smer, u. niekomu cestu, i pren. byť vzorom, poslúžiť za vzor;

2. (komu čo, čo) umožniť, dovoliť niekomu, aby sa na niečo pozrel, dať vidieť: Ukázal nám všetky svoje práce. (Vaj.) Betka, ukáž mi to písmo. (Karv.) Zaviedol ho do skladu a ukázal mu hŕbu nových kôs. (Čaj.) Ukázal mu dom, v ktorom býva. (Laz.) Ukázal dekanovi svedectvo zo školy. (Taj.) Šofér odoprel stráži ukázať povolenie. (Min.) Rybka ukázala biele bruško. (Vaj.) Máte papiere? Ukážte! (Jil.) Čo máš vo vrecku? Ukáž! (Ondr.)

expr. u. niekomu chrbát odísť; expr. u. niekomu päty ujsť; expr. u. niekomu dvere vyhodiť ho; u. svoju pravú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly; expr. u. rožky prejaviť svoju pravú povahu; expr. u. zuby a) zasmiať sa, b) prejaviť nepriateľstvo;

3. (čo komu) predviesť ako vzor, ako príklad; poslúžiť ako vzor, ako príklad: Ukázal som im, ako sa dá po uhorsky vyučovať. (Taj.)

4. (čo. čo komu) dať najavo, prejaviť: u. radosť, lásku, ochotu, úctu; Ukázal dobrú vôľu. (Taj.) Sú na strane Ilinej, no nechcú to ukázať. (Tim.) Chcel ukázať, aký je chlap. (Zúb.) Róna ukázal čate, čo vie. (Urb.) Ešte vždy sa nemôže spamätať z ľaku, i keď to neukáže. (Ráz.-Mart.); expr. Drzý chrapúň! Veď ja mu ukážem (Štef.) ja mu dám (zastrájanie).

5. (so spoj. že i čo) dokázať, dosvedčiť, potvrdiť: Dnes ukázal, že je vojak, ako sa patrí. (Sev.) Chcel mu ukázať, že on je pán. (Jégé) Teraz ukáž, či si muž. (Šteinh.)

6. (na čo) poukázať, upozorniť: Ukázali sme presne na spôsob stavby diela. (Fel.) Nik dosiaľ neukázal na to, že J. Záborský bol našim prvým realistom. (Chrob.);

nedok. ukazovať

|| ukázať sa

1. objaviť sa, dať sa vidieť, zjaviť sa: V oku ukázal sa skúmavý výraz. (Kuk.) Celý týždeň neukázal sa Jaroš v záhrade. (Vaj.) Hanbím sa ukázať ľuďom na oči. (Jes-á) Mali by ste sa častejšie ukázať u nás. (Al.) Slnko sa celý deň ani neukáže. (Taj.) Na konci ulice ukáze sa budova Opery. (Kuk.) Dve červené svetlá ukázali sa v diaľke. (Vaj.) Ukázala sa jar. (Taj.)

2. vyjsť najavo: Ukázalo sa, že má postrelené stehno. (Fig.) Pri otvárani výstavy sa ukázalo, že výstava prekonala očakávanie. (Al.) Teraz sa ukáže, čo ste zač. (Min.) Že čosi nie je v poriadku, ukázalo sa až ráno. (Urb.)

3. expr. okázale sa prejaviť, pochváliť sa: Mlynár sa predsa tiež musí ukázať, keď ide vydávať jedinú dcéru. (Zgur.) Pre česť zástavy musíme sa ukázať. (Taj.) Úradníček sa chce ukázať. (Mňač.) Rozhajdákali veľké sumy, len aby sa ukázali. (Tat.)

4. (aký, akým) prejaviť sa, osvedčiť sa: Človek nerád ukáže sa skúpym. (Kuk.) Nôžky ukázali sa prikrátke. (Ráz.-Mart.) Samko nechcel sa ukázať pohnutým. (Taj.) Žatva sa ukázala o tretinu slabšou. (Laz.);

nedok. ukazovať sa


ukazovať, -uje, -ujú nedok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod., upozorňovať na niekoho al. na niečo, naznačovať niečo: Rozprával mu niečo, ukazujúc na sváka. (Jégé) Von — ukazoval rukou na dvere. (Jégé) To mu je bratanec! — ukazujú všetci na Ička. (Ráz.-Mart.) Vrchný pozná prišlých a ukazuje im do separé. (Ráz.); u. niekomu smer, cestu, i pren. byť vzorom, slúžiť za vzor

expr. u. prstom na niekoho pohŕdať niekým, posmievať sa niekomu;

2. (komu čo, čo) upozorňovať niekoho na niečo, čo si má pozrieť, umožňovať niekomu niečo vidieť: Ukazuje materi prst. (Kuk.) Lyže budem ukazovať kamarátom. (Bedn.) Prídu časy, keď medvede len na papieri ukazovať budú. (Lask.) Ktosi ukazoval ruku, z ktorej chybovali štyri prsty. (Urb.) Všade s pýchou ukazoval listy svojej dcéry. (Ondr.)

hovor. ukazovať niekomu straky na kole klamať, zavádzaš niekoho; u. farbu, karty prezrádzať svoje zámery;

3. (čo) znázorňovať, predvádzať: Posledný záber (filmu) ukazoval vlak spomedzi koľajníc. (Zúb.) Radi máte filmy, v ktorých ukazujú krádeže a vraždy? (Stod.)

4. (čo) dávať najavo, prejavovať: u. hnev, radosť, úctu, ochotu, silu; Otila neukazovala vôľu odisť. (Tim.) Ukazuje. svoju neskrotnú hlavatosť. (Jes-á) Nový talent ukazujete. (Vaj.)

5. (čo i so spoj. že) dokazovať, dosvedčovať, potvrdzovať: Priebeh porád ukazoval pripravenosť. (Škult) Skúsenosti ukazujú, že vodkyňou boja bola komunistická strana. (Chorv.)

6. (čo) označovať: Ručičky ukazujú práve desať. (Ráz.) Horná [číslica] ukazovala plánovaný postup, dolná skutočný. (Tat.)

7. (čo) predvádzať ako vzor, ako príklad: Ukazoval, ako žiť. (Škult);

dok. k 1, 2, 4, 5, 7 ukázať

|| ukazovať sa

1. objavovať sa, dávať sa niekde vidieť, zjavovať sa: Praskovský neukazoval sa vo dne na ceste. (Jégé) Únava ukazovala sa mu na tvári. (Barč) Všetky príznaky tuberkulózy sa ukazovali. (Vans.) Skúmal, či dáky hmyz sa neukazuje. (Taj.) Ukazoval sa koniec leta. (Ondr.) Iba na jeseň sa na hladine jazera ukazujú vtáci. (Tat.)

2. vychádzať najavo: Ukazuje sa, že kroniky dávno za padli medzi starinu. (Tat.) Ukazuje sa, že domácnosť niet z čoho udržiavať. (Al.) Rota spievala všade, kde mohla — a výsledky sa už začali ukazovať. (Sev.)

3. (aký, akým) prejavovať sa, javiť sa, zdať sa: Nie je taký nevinný, akým sa ukazuje. (Kuk.) Jeho rodina ukazuje sa byť životaschopnejšou. (Al..) Ukazoval som sa vďačným. (Jégé) Úroda sa ukazuje zlá. (Greg.) Tento rok sa ukazuje pekne. (Švant.)

4. vystatovať sa, chváliť sa Chce sa predo mnou ukazovať. (Bedn.);

dok. ukázať sa

ukázať [uká-, ukia-] dk
1. na koho, na čo, komu, čo pohybom ruky al. prsta upozorniť na niekoho, niečo, naznačiť niečo: na koho starssi ukaže, aby mrtweho k hrobu nesl, bez odporu ma to učiniti (CA 1590 E); (Ján) na neho, že gest Syn Boži, vkázal swým prstem (CC 1655); pán (generál) prygduce k tomu mlynu s uradnjkom sseptal, dowedagjce se snad, ktery by to clowek bol, prstom mu ho ukiazal (SUČANY 1750); (Alexander) ukazal prstem na pryteluw a rekel, to gest mug negdrakssy a negwetssy poklad (MC 18. st)
F. u. figu palcom vklineným medzi prsty naznačiť nevôľu niekomu niečo dať, pre niekoho niečo urobiť: digitum ostendere: fjk ukázati (KS 1763)
2. čo predviesť, predstaviť, predložiť niečo: ony tatam Pylenie dwa bozeniky s nym daly, kdy zasie domow boly ony pryssly, any zyadneho lystu gym ony neukazaly, any z recžow tak nepowedaly, kterak ta chodily pred W. M. (H. ŽDAŇA 1577); majster ma prede všemi svuj radny o vyučeni sveho list mistrom pred luodnou ukazati a producowati (B. BYSTRICA 1617 CM); powolala pany Kajalička juž po zwade mne do zahradky a ukazala mne, že bj gednu w kutye dieru sama Galička ucžinila (KRUPINA 1692); kdiž pak prigde pan pulkrab, techdi diewkam (magerka) hrozi, abi mleka od kraw na ten čas wssetkeho newidagali, ano i to, čo widogili, tak po kusiech krili a pred panom pulkrabim len dosti malu trochu ukazali (L. HRÁDOK 1715); mladencze, mass-li negakowy pas aneb kunsoft, ukass nam (CA 1780)
L. ak možnosť u-e ak sa bude dať: a czo kce-ly nam mily Buoh swey sstedrey ruky pozehnaty raczy a yak moznost vkaze, Wassi welkomoznosty sluzity nepremineme (MALŽENICE 1622); u. na svetlo vyjaviť: ačkoly wybornost stawu od učenj len tolyko ssačugu, krom kralowskych ditek, ktere ne hnedky na swetlo ukažu (KrP 1760); očite u. práv dokázať na mieste: mlynarowo z geho statkem obydlenya, že bez sskody okolytych zemy a obecznych passgenok zaugatya nemuže byty, fatens wyznawa, a to s tey pryčyny, že gynssych panou a obywatelou wukol zeme gsu, gako y očyte fatens ukazal (PALÚDZKA 1734); (jestli) potreba u-e, (keby) potreba ukázala ak by bolo potrebné: abysste sto pacholku dobrych, wybranych hned do Krupiny wyprawili a potom se wssim lidem wassim pohotowie budte tak, kdyby toho potrzeba vkazala, aby wssiczknj pohotowie beze wsseho messkanj bylj (ZVOLEN 1544); povinni su jednoho každeho roku, kdekoli potreba ukaže, spolu i s pltniky davati plti no 5 (LIKAVA 1625 U2); starssymu pak bratu Urban Janossowy dostal se placz, na kterem pliaczku, gestly potreba ukaže, pre priležytost swu y stawat muže slobodne (BEHÁROVCE 1748)
F. u. zadok, chrbát, päty ujsť: hostis retro cessit: neprjtel zadek ukázal neb hrbet, paty, utekl, spátkem se wrátil, nawrátil; hostes quaquaverans fugerunt: nepritel sem y tam na wssecky strany se rozběhl, hrbet, paty ukázal, s patami platil, nohy na pomoc wzal (WU 1750); (kdy, jestlibi) Pán Boh šťastie ukáže (ukázal) keby sa pošťastilo, pri šťastí: horepsanu sestru, kdy gi Pan Buh sstesti ukazal, strani ssiat z domowych nakladkuw contentowaly (ZORKOVCE 1688); ponewadž mladssia sestra gesste in capillis aneboližto w pannenstwy zustawa, acžprawe gestlibj gey Pan Buh negake sstesti ukazal, mala bi se gey slussna pocztiwost ucžiniti a swadebne weselj winahradit (KRUPINA 1692)
3. práv koho, čo označiť niekoho, niečo pred právom, súdom: kdez by se pak czlowiek tahl na sweho gistinnika, kdyz by byl w czizi zemi, tedy tento musy za nim giti, az k tomv swiedku dogdu, nez tento musy geho na strawie drzeti, dokadz sweho gistinnika vkaze (ŽK 1473); na Mychela Knuoth a Danyela Kvrcha ony pred W. M. vkazy, kteryzto su gym podluzny nyekterzu summu penazy (D. MIČINÁ 1586); dom kamenj, ktery nebožkj Frumbiert teraz za penize bol dostal, po gegich smrtj na dlznikou prissjel, batouskuo prawo po sprawedlnostj oprauilo a ukazalo ten gisti dlh Nagj Martonowj, totizto fl 45 (BÁTOVCE 1628); tretu krywdu w tomto literalia documenti mna concernugu tanquam fratre maiorem, na tu mne gich any ukiazat, any k rukam nechcegu daty (BYTČA 1669); a kdy bil prynuczeny swogu čgastku zaloznim spusobem komukolwek popustit eo in casu taky oppignorans, bude mat mocz a wladu do placzu ukazat ten a takowy sad neb ohrad Davydouszky (S. ONDREJ 1704)
4. čo komu dosvedčiť, dokázať, dotvrdiť niekomu niečo: item panu rychtarowy ostal sem dlzen osemdesyat penezy a za wyno kolyk bych byl dlzen, rowasyk vkaze (ZVOLEN 1599); (čo sa) owecz doticze od zwera pobitich, na tyze zadneho znameny neukazal, any tez doswecyl, za ty urednyk panu Geho Oswycenosty fl 10 powinen zaplatity, ktere od walachow sloboda mu bude wyhledawaty (TRENČÍN 1640); prawo, neweduc ginačeg teg wecj rozwažjtj wzalo pred seba knjhu mestsku, abj z tegže knihy wsseligaká sprawedlnost bjla ukazana, kdo by se o cokoliwek domluwal (P. BYSTRICA 1668); a žádny nemuže ukazati, že my katolicy gináčey werjme (IA 1708); (svedok s direktorom) lukj wisse dediny opačuwat wisslj, znižiwsse se director Swatkowj ukiazal, že owcze Klokočowe pasu (PRÍBOVCE 1729); crimen dissolvere: winnu od sebe odwrátiti, že winnen nenj, ukazati (WU 1750); nástogte, kolik chceťe, usilugte sa mu ukázaťi, gak pewňe mužete, že gest takowý (BA 1789)
5. (o pôde, majetku) vymedziť, ohraničiť: ale Kolechansky nebosstik stari powolal na Hornyan a rekl, vkasste, kiade hradsku czestu drzite (TRENČÍN 1587); na miste pak gruntu ukazana gest zem Bielikowj Ferenczowj, wisse wssi na Dolinje, podle Bacha Girika hostaka, na kterem na tento čas Iano Moravczik bidly (TRENČÍN 1679); Jeszenszky György promluwil, aby swedkowy placz napredku odgali a nazadku ukazalj (MARTIN 1731);
x. pren mezy wažnymy lydmy, kdekolwek Pan Buh ukaže gemu (vyučencovi) mysto (CA 1691) kdekoľvek začne pracovať, žiť
6. čo komu predviesť ako vzor, ako príklad: kterak by sme se meli radowati, ukaže nam y wyklad dnessnjho sw. ewangelium (SP 1696); sináčku múg, ukaž mi techdi, gak mám delati (VP 1764); kteri cesti, hodniky a spusob zbognikom ukažu, gak magu daktereho ozbigat (HRANOVNICA 1782)
L. u. cestu predísť v smrti: György, ten pred rokom ukazal czestu a predessel nini na marach odpocziwagicziho otcze sweho do weczneg radosty (H. ČUTA 1604)
7. čo komu dať najavo niekomu niečo, prejaviť: (hospodárstvo) na ten čas gest w dobrem postaweny a zwlasste pri roliech, kde z daru Pana Boha ukazano gest nam dobre jaro a časy pohodlne (BYTČA 1613); hnedky raniczko, nez winde slunecžko magj pilnost ukazat (BV 1652); Buh Otzetz k nám velyku dobrotz ukázál bohatu milosztz (HPS 1752); exhibere alicui affectum parentis: k ňekomu ukázati nachylnost otcowsku; dare se facilem: dobry wďak ukázati; hostem inducere: za neprjtela seba ukázati (KS 1763)
8. prikázať, poručiť: naydete v richtarze budmericzkeho czedulu nowu, tu wesmete a podle tey drwa woste a sekayte, kde wam richtarz vkaže a ginde nakradtze, abi ste nezekaly (Č. KAMEŇ 1561); Panna, vkaž sobe matkú byťi (CC 1655); nekdy pan Huszar Joseph len ukazal poddanim swim, ktery tam bily pritomny, kde sau teras, czyele poklasty (V. ČEPČÍN 1721); gestliby na nekterych obligatoroch se nasslo, žebi bily bes wirassky, na takowich, aby se wirasska, kolko sprawedlnost ukaže, sa gemu wirazilo (ZNIEV 1733); ukazovať ndk k 1: palcem tlačjme, ukazugjcim prstem ukazugeme (KoB 1666); cippi: ruka cestu ukazugici (NP 17. st); mluwjl pan Eördöd Istwan w tom sade ukazugjce na yablone, ket my gednu ruku na tuto yablon a druhu na onuno pribigu, kdy Eördög Adam bude tento sad wladat (LACLAVÁ 1718)
F. u. za dvere vyhadzovať: falessnemu swedku za jeho reč lechku ukazugu za dwere (BV 1652); prstom u.
a. na koho obviňovať, ohovárať niekoho, opovrhovať niekým: w dome isspanowem prstem na mna ukazowal, že sme to čynili (LAMAČ 1665 E); gine statečne diewčata budu na mne pluwat, czuzi lide prstom ukazowat, toto gest taka a taka (MiK 18. st);
b. na čo odkazovať na niečo (obyč. v texte): učitele cyrkewny teto ewangelia tak sporadaly, že gedno gakoby prstem na druhe ukazuge (CO 17. st); k 2: Margeta Barbiercžina vkradla hospodarini obrus, skrze toho obrusa museli sme wecy swe vkazowati (P. ĽUPČA 1582); hofferowy, ktery vkazowal czestu hayduchom do Beley (ŽILINA 1610); widela wdowa Sztrakowa, že slama bila potrusena pry parkane, do horniho koncza znak ukazugicy (B. BYSTRICA 1737)
F. dobre u. (o hodinách) označovať správny čas: hodiny dobre sprawene, dobre ukazugu (GŠ 1758); k 3: gestli se dwa ranita rownie a geden gde k rychtarowi, zaluge swu krev a druhy gde w obecz a swiedssy kazdemu, bozenikom y obeczniem lidem, vkazugice swe rany (ŽK 1473); na geho vmrlyho brata vkazugete, ktery us nyemuoze odpowed dawaty (B. ŠTIAVNICA 1595); on pak sweho dluhu neukazuge, yako psal p. Wesselenymu, tolyko fl 424, d 52 (TRENČÍN 1640); penize mi skapaly, tehdi ga na nekoho, any na zadneho čloweka sem neukazowala (S. ĽUPČA 1784)
L. u. na právo riešiť vec právne: a y to wkladam, ponewacz prawa uherske tezke bywagy, ze nycz na prawo ukazuwaty nebudem (HORNÉ 1588 DSJ); k 4: ale wy ste preczya Wassym meskym a pocztywym prawom k temu nedopomohly, ale este gemu wynu vkazugete (B. ŠTIAVNICA 1595) robíte ho vinným; Swyatko Duro porubany yssiel k potoku a zatim geho bratya wibehli z druky na Hlawatiho Palla, wlastnou sablou nanho rubaly, gako y ranna ukazuge (KRUPINA 1683); convinco: swědomjm dokazugi, ukazugi (WU 1750); k 5: predepsany pan Danko Miklóss hnedky panuw compossessoruw na tuže luku wiwiedol a oculate vkazowal Gegjch Milostiam (VRÚTKY 1736); k 6: Buch wsseligake prostredky ukazuge a predstawuge (MiK 18. st); k 7: yakožto slussy na ženy, at vkazugy milostiwost (BAg 1585); nekdo w twari ukazuge to, čo w srdcy ňeňi (GV 1755); y mezy namy se naleza takowy, ktery dobremu poradku nechce poddan byti, ale we wssech wecech swu hlawatost ukazuge (PONIKY 1793)
L. adm v uvádzacích formulách: viernost nassy a poddanie naprzed wkazugem Twei Milosti, vrozeny pane, k nam milostiwy (VARÍN 1485 KL); sluzby swe Wassym Milostem ukazugem, duoystoyni v Boze Ocze vrozeni pani (PEZINOK 1519 KL)
F. kdo prwég odpowjda nežly slyssy, ukazuge seba, že gest blázen a haňbi hoden (KB 1757)

ukázať_1 ukázať ukázať_2 ukázať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ak mu ukážeš et si tu lui montres
doľava a ukázal miss à gauche, et montra à miss
ja vám ho ukážem je vous le montrerai
kde mu kočiš ukázal le cocher lui montra
sa ukázali dve dievčatá apparurent deux jeunes filles
ste mi chceli ukázať vous vouliez me montrer
ukázal ešte niekoľko iných montrer encore quelques autres
vám môže ukázať listy peut vous montrer les lettres
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu