Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ujma -y ž. škoda (význ. 1, 2), poškodenie: u. na zdraví, utrpieť (finančnú) u-u;

na ujmu predl. s G na úkor, na škodu: priživovať sa na u-u ostatných

ujma ujmy ž.

na¹ predl.
I. s A 1. ▶ a) vyjadruje smerovanie deja na určité miesto al. na povrch niečoho: prestrieť obrus na stôl; položiť dary na oltár; porozkladať fotografie na poličku; spadnúť na zem; vyjsť na dvor; vystúpiť na vrchol hory; cestovať na Liptov, na Oravu; Po vojne sme sa presťahovali na Slovensko. Mali sme tu rodinu. [J. Heriban] b) vyjadruje zmenu prostredia: vyjsť na slnko, na dážď; ísť na vzduch; dostať sa na svetlo ↗ i fraz.
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na jar, na jeseň, na Vianoce; hneď, okamžite na to vzápätí, bezprostredne po uskutočnení nejakého deja; prísť k lekárovi na pol deviatu; dostať voľno na tri dni; odložiť niečo na inokedy; stretneme sa až na budúci rok; na chvíľu sa zamyslieť nad niečím; preobjednať sa na iný termín
3. ▶ vyjadruje spôsob realizácie určitého deja: zamknúť dvere na dva zámky; zaviazať špagát na uzol; jazdiť na zemný plyn; kúpiť si auto na pôžičku, na lízing
4. ▶ vyjadruje mieru vo vzťahu k času a priestoru: na míle vzdialený; zastaviť sa na tri kroky od veliteľa; bude štvrť na jednu; granát vybuchol na dve siahy od nás
5. v spojení až na hovor. ▶ vyjadruje osobu, vec nezapočítanú do nejakej skupiny, množiny; syn. okrem, vyjmúc, s výnimkou: vrátili sa späť, až na jedného; dosiahli dobrý výsledok, až na malé nedostatky; všetky obrazy, až na tento, sa predali
6. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod uskutočnenia, konania nejakého deja: zobudiť sa na zvuk budíka; poslúchnuť až na veľké naliehanie rodičov; prikývnuť na znak súhlasu; zastaviť na červenú; ochorieť na tuberkulózu; zomrieť na podchladenie
7. ▶ vyjadruje cieľ, účel nejakého deja: vec na vyhodenie nepotrebná, zbytočná, obyč. stará vec; látka na záplatu, zaplátanie; odskočiť si na toaletu; predložiť doklady na kontrolu; pripravovať si materiály na prednášku; prísť na pohovor; odcestovať na liečenie; čakať na prípoj
8. ▶ vyjadruje zreteľ: obdobie bohaté na významné udalosti; byť úspešný na trhu; vyzerala na svoj vek dobre
9. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a menách: kandidovať na prezidenta, kandidatúra na prezidenta; klopať na bránu; kričať na deti; myslieť na niekoho; nadávať na dotieravcov; poukázať na následky; pýtať sa niekoho na zdravie; sústrediť sa na hru; alergia na antibiotiká; honba na zlodejov; byť hrdý na svoj pôvod; byť háklivý na hrubé reči
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje prechádzanie deja z predmetu na predmet: prehadzovať sa v posteli z boka na bok; preskakovať zo strechy na strechu; prehadzovať bremeno z pleca na plece
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ vyjadruje kumuláciu určitého deja: kopiť dlžobu na dlžobu; plátať záplatu na záplatu
II. s L 1. ▶ vyjadruje miesto deja, obyč. otvorené priestranstvo al. povrch predmetu: bývať na okraji mesta; ocitnúť sa na výpadovke; tráviť prázdniny na Orave; nachádzať sa na námestí; agentúra sídli na najvyššom poschodí; na hladine jazierka kvitli lekná
2. ▶ vyjadruje bližšie al. presné časové určenie al. časový úsek: na svitaní začalo pršať; na sklonku leta prišli noví nájomníci; na prelome týždňa sa má otepliť; hneď na začiatku výpravy dostal horúčku; na konci tisícročia sa konali veľké oslavy
3. ▶ vyjadruje stav existencie al. rozvoja niečoho: byť na úrovni päťročného dieťaťa; nechať niekoho na pokoji; byť na nízkom stupni vývoja; epidémia eboly je na ústupe
4. ▶ vyjadruje cieľ, účel deja: bodovať na prostných; byť na prázdninách, na školení, na liečení
5. ▶ vyjadruje prostriedok činnosti: hrať šach na počítači; pliesť sveter na tenkých ihliciach; pískať na píšťalke; rozvážať noviny na bicykli; zarábať na hlúposti iných; byť držaný na liekoch
6. ▶ vyjadruje zreteľ: ublížiť niekomu na zdraví; získať na vážnosti
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách a podstatných menách: lipnúť na majetku; robiť pokusy na zvieratách; vyvŕšiť sa na niekom; zúčastniť sa na otvorení výstavy; podiel na výsledkoch práce; to záleží na nás
8. ako súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ opakovaním podstatného mena pred i za predložkou vyjadruje hromadenie vecí rovnakého druhu: celý diktát bol chyba na chybe; biedny odev, záplata na záplate
◘ fraz. na blind bez prípravy, bez zabezpečenia istoty, nepoznajúc dostatočne situáciu a nevediac, čo príde, naslepo: len tak na blind niekam cestovať; ísť na blind do zahraničia za prácou; z času na čas občas
▷ na báze ↗ báza; na konto ↗ konto; na poli ↗ pole; na rozdiel od ↗ rozdiel; na skok ↗ skok; na účet ↗ účet; na ujmu ↗ ujma; na úkor ↗ úkor; na vrub ↗ vrub; na základe ↗ základ

ujma, -y ž. škoda, poškodenie: fyzická, duševná u.; utrpieť u-u; u. na zdraví; robiť niečo na ujmu niekoho; Vie, že spravila ujmu deťom, keď sa vydala po druhý raz za chudáka. (Tim.) Maličký nie je nám na osoh, ale na ujmu. (Al.); Ráno ho dobre nasýtia, aby necítil ujmu. (Švant.); práv. bez ujmy bez následkov

● zastar. o svojej ujme. jednostranne;

ujmový príd.: lek. u. stav nedostatok potrebných látok

ujma ž poškodenie, škoda: gestli by tato manželka ma stawu wdowskeho zatim nepromenjla, aby vplnu moczi spolu z djtkamy mjmy tento stateczek wladla, rjdila, sprawowala, užjwala, wssak tak, aby se w nem žadna ugma nestala (ŽILINA 1561); chwala Panu Bohu, že uznawass zaslussne modlytbi žiwich za žiwe, a proto žadna ujma se nedege orodowaňy a prostredňyctwy Krystowemu (TP 1691); pocsul-ly swedek, že by k nyeg do dwora krawy bucsaczi boly uchodiwaly a že by se w dedinye takowym csastokrate y na dogiwe ugma, ano y na mlecze, neb smetane cserwiczi boly ukazowaly (DRIETOMA 1740 DSJ)
L. na zraku u. poškodenie videnia, oslepnutie: ambrozka gest bilinka osožna gest na očy, prachu (z nej) w te potrebe, když na zraku ugma gest, tohoto pozywagj (HL 17. st); v poctivosti u. nactiutŕhanie: welika se diala krywda, sskoda a w poctiwosti vgma od hayduchow y statecžnym a zemanskym stawom (RUŽOMBEROK 1605); Ondreg Miklus mluwil niektere wecy manzelcze Michala Kralowanskeho, ktere ponewacz se k poctiwosti gegi vgme stahowali a dosweczit nemohol skrze dobrjch lidi primluwu, to wsseczko hanenj gemu odpustila (RUŽOMBEROK 1610); byť na u-e byť naobtiaž: stryko hospodarstwu pak mogemu skoreg na ugme gako k negakemu osohu prospessnj bil (PRIBYLINA 18. st)
F. o svojej vlastnej u-e jednostranne, v svoj prospech: (richtár) k tomu tak na diškrecie, na utraty do stolice rovne, bez položenia komu, prečo porobene, ukazuje a to všecko bez vedomosti jinych, o svojej vlastnej ujme (PÚCHOV 1744 LP)