uhrančivý príd. kt. má schopnosť uhranúť: u-é oči;
uhrančivo prísl.;
uhrančivosť -i ž.
uhrančivo prísl.
uhrančivý príd. majúci schopnosť uhranúť: u. pohľad, zrak; u-é oči; u. úsmev (Bod.);
uhrančivo prísl.: u. pozerať;
uhrančivosť, ti ž.