Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

uhor uhra m.

1. vriedok, obyč. na tvári, kt. vznikol nahromadením mazu v potnej dierke

2. zárodok pásomnice v (bravčovom) mäse


úhor1 -a mn. N a A -y m. ryba s telom podobným hadiemu, zool. Anguilla

klzký ako ú. bezzásadový, úlisný;

úhorí príd.


úhor2 -a m. neobrábaná zem, prieloh: nezorané tvrdé ú-y

ležať ú-om byť bez úžitku, byť nevyužitý;

úhorový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úhor ‑a D a L ‑ovi mn. N a A ‑y m. (ryba); úhorí
úhor ‑a L ‑e mn. ‑y m. (prieloh); úhorový
Uhorsko ‑a s.; Uhor Uhra m.; Uhorka ‑y ‑riek ž.; uhorský; Uhorské kráľovstvo
uhor uhra L ‑e mn. ‑y m. (vriedok)

úhor G a A -ra pl. N a A -ry m. (ryba)

úhor -ra L -re pl. N -ry m. (zem)


uhor uhra L uhre pl. N uhry m. (vriedok)


Uhor Uhra pl. N Uhri m. (obyvateľ Uhorska)

úhor neobrobená, nezoraná zem: orať úhoryprieloh: zúrodniť prielohy


uhor p. vyrážka


vyrážka chorobná zmena kože al. sliznice: svrbivá vyrážka, telo pokryté vyrážkamipupenecpupienokuhor: mať pupence, pupienky, uhry na tvárivriedokvýsyp (drobné vyrážky na pokožke): detský výsypekzémlišaj (nákazlivá kožná choroba) • lek.: erupciaexantémlek. akné (hnisavý zápal mazových žliaz kože, najčastejšie na tvári)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Uhor, Uhra m. hist. obyvateľ a štátny príslušník niekdajšieho Uhorska: Pázmán bol presvedčeným Uhrom. (Jégé)


uhor, uhra, 6. p. uhre, mn. č. uhry m.

1. zárodok pásomnice v bravčovom mäse;

2. čierna škvrna v potnej dierke al. vriedok na tvári


úhor1, -a, mn. č. -y m. druh hadovi podobnej ryby; zool. u. obyčajný (Anguilla anguilla)

človek ako úhor ktorý sa vie šikovne dostať z každej situácie;

úhorík, -a, mn. č. -y m. zdrob.


úhor2, -a, 6. p. -e m. neobrobená, nezoraná zem, prieloh: Ponáhľal sa s pluhom orať tvrdé úhory. (Zgur.); ležať úhorom byť neobrobený, pren. byť nepovšimnutý, zanedbaný; pren. Začal pekne pracovať na úhore svojej rodnej reči (Škult) v neprebádanej oblasti; tematické úhory (Mráz) nespracované témy;

úhorový príd.: ú-á pôda, ú-é hospodárstvo; ú-é pole (Kras.)

uhor m neživ
1. vriedok obyč. na tvári, kt. vznikol nahromadením mazu v potnej dierke: orechowecz s octem a s soli pomazany, vhrj na twarj zhani (MT 17. st)
2. (o koňoch) zárodok pásomnice v mäse: glandium: uhrj (KS 1763); kdy ma wrssini neb vhri (PL 1787)


Uhor [Uher] m živ
1. obyvateľ Uhorska: wznessenj a učenj mužj, mezy njmiž byl Jan Iessenius aneb Iessensky z Iesenného, rodem Uher z Turčanské stolice posslý (TiS 1788)
2. Maďar: tržebas won buď Slowak, Niemecz anebo Uher, necht gen tolyko bude sprawedlywych a pocztiwych rodicžu syn (VIEDEŇ 1660 E); (krajina) welmy byla prenasleduwana od Gotuw, potem Hunuw aneb Vhruw (KrP 1760); Hunnus, Hungarus: Uher, Hungari, Hunni (KS 1763); což to za národ jest ten či slovánsky, či slavánský národ? Slišal i čítal jsem dosťi o zemi téjto a odtúď znám, že zďe vselikí lidé bívajú, jazikuv všelijakích, najvíc Uhruv (:od kterích sa aj kraj prezívá:), potem Slavákuv a i Nemcuv (BR 1785); appellatus est caesar ab Hungaris: cysara Uhrové k pomocy povolali (LD 18. st)
P. atpn Laczko Vhrzynowycz (Uhrínovic v Žiline 1416 ŽK); Ssimon Vher (v Beckove 1508 SČL); Jan Uhrickh (Uhrík v Šelpiciach 1543 U1);
x. tpn Uhurska ( 1435), Uhorska (Uhorské 1454 VSO)


úhor1 m neobrobená, nezoraná zem, prieloh: araturam tandem in futuro aut humno uhory pars qualibet sibi ipso arare (BYTČA 1582); sedlaczy pak ze uhory nekladly, wssetczy spoleczne posuzugi se fl 12 (ILAVA 1630); nowina wiklučena a z yara preorana rola, to gest uhor, urodnegssj a hognegssj gest od takoweg roly, ktera se neuhorj (KoB 1666); hospodarsztwi wsseligakeho aby pilny byl, k seti sam dohledal, a kdy čas prihodny jest, hlboko na malu brazdu orati dal i uhory robit, tež dobrym hnogem poprawovat (KOŠECA 1718); inarata terra: uhor; novalis ager: úhor, priloh, nowá rola; vervactum: úhor, úhorná zem, odpočinutá zem (KS 1763); statek, ktery dokud luky se pokosa, na uhoroch paseme (DUBOVICA 1771)
L. ročný ú. ladom ležiaci jeden rok: uhorov rocsnich tes nemame (STUPNÉ 1770); opravený ú. pohnojený, pooraný: (zeme) na tento spusob abi wedle obiczege z opraweneho uhora troge saty a s prostneho dwoge wzali (TRENČÍN 1666); sprostý ú. nepohnojený, nepooraný: yako w tom, tak y w ginich obligatorich neni žadneho zawazku, krome z oprawi troge syattye a z sprosteho uhora dwoge abi mohli wzitj (TRENČÍN 1694) padnúť do ú-a, pod ú-y, do ú-ov, zostať na ú., v ú-e, zanechať na ú., nechať ležať na ú., ú-om ležať, prísť do ú-ov, stáť ú-om, byť ú-om (o pôde) ležať ladom: w nektery czas, kdy zem na vhory padne (HRHOV 1595); w laziech gedon kus na uhory (ZVOLEN 1596); tretie pole zustava na uhor pro siati oziminy (BOJNICE 1614 U2); čas wimenenia teg sameg role podle obicege starodawneho ma biti na swateho Jana, kdi do uhor padne (VLKOVÁ 1674 E); orač naschwal neha roli dwa neb trj leta, neb wjce vhorem ležati, weda, že gjm to nevsskodj, ale že bude vrodnegssj (ZA 1676); czy wždiczky yak w zyme, tak w lete, obzwlasstne, kdy Knjahyna pod uhory padla, mnozy tade nechodjewaly? (BYTČA 1726); kdiz bude rola uhorom, aby sy tu istyu zem mohly slobodne s. v. pohnogit (URMÍN 1760); do pola, ktere na uhor zostawa (LIETAVA 1740); agri vacant: w úhoru zostali role (KS 1763); roly každy druhy aneb trety rok na vhor ležat zanechate (BUDÍN 1789); vec možna neni, aby sa zeme mohli rok po roce žati, žadneho wrodu by a wžitku nevydali, a tak druha polovic musi sa zanechat na uhor (NAVOJOVCE 18. st); -ný1 príd: w uhornom polu zo strany dwe jutra njze pana Zaborskeho role, trecze polo pod jarec, tess dwe jutra (ABRAHAMOVCE 1627 E); nikdy newie swedek, aby w taky czas, kdy uhornuo pole tam pada, te uwrate na kosenia se hajewaly (H. JASENO 1727)

úhor2 m zool ryba
1. úhor obyčajný Anguilla anguilla: auhor, ryba nezdrawa, dela hrdla chraplawa (FK 1721); wezmi gednoho welikeho a tlusteho auhora (:latinacy nazjwagj tu rybu anqvilla:) (HT 1760); ophidion: úhor, čyk v. angvilla (KS 1763)
L. morský ú.
a. úhor obyčajný Anguilla anguilla: morske ribi su, losos, mrena, mrenka, morskj uhor, genž wždi po wrchu wody pluge (KoB 1666); exormistos: úhor mórsky (:ryba:) (KS 1763)
b. morská ryba hadovitého tela z rodu muréna Muraena: muraena: morsky úhor (:ryba:) (KS 1763)
2. mihuľa riečna Lampetra fluviatilis: lampetra: lampryta (:ryba:), úhor, pigawica mórská (KS 1763); -ný2, -ov(ý) príd k 1: angvillarius: úhorné mjsto, rybár uhorúw (KS 1763); hepar anguillae: auhorowa černa pečenka; axungia anguillae: auhorowe sadlo (TT 1745)

Úhor Úhor Úhor_K1 Úhor Úhoř Úhoř
uhor
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) uhor
G (bez) uhra
D (k) uhru
A (vidím) uhor
L (o) uhre
I (s) uhrom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) uhry
G (bez) uhrov
D (k) uhrom
A (vidím) uhry
L (o) uhroch
I (s) uhrami

úhor
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) úhor
G (bez) úhora
D (k) úhorovi
A (vidím) úhora
L (o) úhorovi
I (s) úhorom
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) úhor
G (bez) úhora
D (k) úhoru
A (vidím) úhor
L (o) úhore
I (s) úhorom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) úhory
G (bez) úhorov
D (k) úhorom
A (vidím) úhory
L (o) úhoroch
I (s) úhormi

Uhor
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Uhor
G (bez) Uhra
D (k) Uhrovi
A (vidím) Uhra
L (o) Uhrovi
I (s) Uhrom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) Uhri
G (bez) Uhrov
D (k) Uhrom
A (vidím) Uhrov
L (o) Uhroch
I (s) Uhrami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko UHOR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VYŠKOVCE NAD IPĽOM, okr. LEVICE – 5×;
úhora európskeho na účely l'anguille européenne aux fins
úhora európskeho v týchto l'anguille européenne dans ces
úhora, ktorý sa trel du gymnote, qui se frottait
úhora vo vnútrozemských vodách l'anguille dans les eaux intérieures
úhora v súlade s nariadením l'anguille conformément au règlement
úhorov, kôrovcov a mäkkýšov anguilles, crustacés et mollusques

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu