uhliar -a m.
1. (v min.) kto páli drevné uhlie
2. kto rozváža uhlie;
uhliarka -y -rok ž.;
uhliarsky príd.;
uhliarstvo -a s. uhliarske remeslo
uhliar -ra pl. N -ri m.
uhliar kto páli drevené uhlie • zastar. miliar
uhliar, -a m.
1. človek zamestnávajúci sa pálením drevného uhlia: Uhliari, ktorí pálili uhlie ďaleko v klanských horách, boli čierni ako čerti. (Min.)
2. kto vozí, rozváža uhlie: Po uliciach bolo vidno uhliarov, rozvážajúcich do domácností prvé zásoby kuriva. (Jil.)
3. pomocník kuriča v kotolni privážajúci kuričovi uhlie;
uhliarka, -y, -rok ž. zried.
1. hovor. uhliarova žena (Vans.);
2. hovor. líška tmavej farby;
3. nár. druh sýkorky (Ondr.);
uhliarsky príd.: u-a osada; u. voz; u. prach (Lask.);
uhliarstvo, -a str. zamestnanie uhliara
uhliar [-iar, -ár, -ír] m človek zamestnávajúci sa pálením uhlia: magy take sstelliare pilne merkowat na czuzich vhliarow, gestliby niekteremu ginssy vhliar priwiezol vhle (CA 1585 E); wge, že na Prssangech nagprw len vhljari biwali, yako y otec fatensou bil vhljarom y pri vhlisku gest zemrel, kterizto vhlyari wssetko w badinskich horach paliewali vhly (ŠTIAVNIČKA 1676); k pracy pristawagy anebo z pracy odchazegy, budto gsu knappy, ssmelcyre, uhlire, drewa stinači (MB 1701); uhlarom pry potwrzeni richtara gegich, dalo sa piwa (PUKANEC 1724) F. ako u. na tvári čierny veľmi tmavej pleti: kdy času gedneho welike mnozstwy lidu do chramu Pane wstupowalo, uhlidal A. Paulus uprostred tych gedneho, gako vhlár na twary černeho (COB 17. st); -sky príd: kosse uhlarske gednakoweg miri wedle starodawnich kossuw, ktere w sebe trimagu poldruha kossa sedlackeho (CA 17. st); aby v našem kralovstvi na všeckych banech gisty a spravedlivy bilpas neb uhliarsky vuoz jse držel (MB 1701)