uhladený príd.
1. hladký (význ. 1), vyhladený: u-é vlasy; u. papier
2. zdvorilý, úslužný, spôsobný: u. človek; u-é spôsoby, správanie
3. upravený, elegantný: u. zovňajšok;
uhladene, uhladeno prísl. k 2, 3: u. sa správať; u. vyzerať;
uhladenosť -i ž.
uhladenosť -ti ž.
elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťou • uhladenosť: prepiata uhladenosť • ladnosť • grácia • graciozita • gracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciou • vkus • vkusnosť: jej vkus v obliekaní je známy • šviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihom • hovor. šik (Vajanský) • hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc
noblesa vlastnosť niečoho vznešeného, vzbudzujúceho obdiv a úctu • noblesnosť • vznešenosť: vystupovať s noblesou, s noblesnosťou • jemnosť • elegancia • elegantnosť • uhladenosť: jemnosť, elegantnosť, uhladenosť v správaní
uhladenosť p. elegancia, zdvorilosť
zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou • úslužnosť • slušnosť: slušnosť mu bola cudzia • dvornosť • galantnosť • gavalierstvo • gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou • uhladenosť • pozornosť: je samá pozornosť • úctivosť • kniž. spôsobnosť
1. hladký, rovný na povrchu: u. sneh (Kuk.); u-é vlasy (Kal.); u-é sedadlo (Gráf);
2. úslužne sa správajúci, dbajúci na slušnosť v spoločenskom styku, zdvorilý, úslužný: u. človek, u-é správanie; u-é mravy (Zúb.);
3. upravený, úhľadný, pekný vzhľadom: učesaní, uhladení chlapci (Taj.); Ani nezbadal, ako sa našiel pred barakom vynovený, driečny, uhladený, ani mladý zať. (Švant.);
uhladene prísl.: u. sa správať zdvorilo, úslužne;
uhladenosť, -ti ž.