uhlík2 -a m.
1. nekovový chem. prvok, zn. C
2. elektrotech. súčiastka vyrobená z uhlíka: u-y rozdeľovača;
uhlíkový príd.: u-á oceľ; u-á elektróda
uhlíkový -vá -vé príd.
uhlík2, -a m. chem. nekovový prvok rozšírený v prírode ako súčasť rastlinnej i nerastnej ríše (zn. C);
uhlíkový príd.: u-á oceľ, u-á lampa, u-á platňa, u. náter; el. tech. u-á elektróda v oblúkových lampách