uhádnuť -e -u -dol dok.
1. intuitívne zistiť, vytušiť: u. myšlienky druhého; u-ni, kto prišiel!
2. log. postupom, na zákl. vedomostí rozlúštiť, vyriešiť: u. hádanku; dva razy neu-l neodpovedal správne (pri kvíze ap.)
3. odhadom vystihnúť, utrafiť: presne u. odtieň; iron. to si u-l! mýliš sa!
4. hovor. zastaráv. vedieť (urobiť), dokázať: kritizovať, to hockto u-e
uhádnuť -dne -dnu -dni! -dol -dla -dnuc -dnutý -dnutie dok.
hádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou; ø) ▶ usudzovať podľa intuície, bez dostatočných al. overených vedomostí o tom, ako je to v skutočnosti, domýšľať sa, dohadovať sa: h. odpoveď na otázku; hádaj, čo som ti priniesol; hádajú, kde by mohol byť; hádal, z čoho je vec vyrobená; No hádaj, ale dobre si rozmysli, čo povieš. [L. Ballek]; Hádala v duchu, koľko môže mať rokov. [D. Kraus]; Kto neuhádol, musel si niečo vyzliecť. Po troch či štyroch hádaniach boli takmer všetci holí. [P. Jaroš] 2. (komu čo) ▶ približne určovať (vek); syn. odhadovať: na pohľad jej hádali dvadsať; nik mu nehádal päťdesiatku; koľko by ste mi hádali rokov? 3. (čo; z čoho) ▶ vyslovovať predpoveď o budúcnosti; syn. veštiť, predpovedať: h. budúcnosť; h. osud z ruky, z karát; dať si h.; naučila sa h. z hviezd; mág hádajúci z krištáľovej gule; Mal by tu byť niekto, čo vie hádať z usadenín. [J. Gregorec] ◘ fraz. hádať od oka približne usudzovať; hovor. hádať z brucha hádať, neinformovane o niečom hovoriť; žart. môžeš trikrát hádať výzva doplniť informáciu (najmä v situácii, keď sa odpoveď núka sama) ▷ opak. hádavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ uhádnuť
dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť si • domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo • vytušiť • vycítiť • vybadať: všetko vytušila, vybadala • pochopiť • postihnúť • uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela • dôjsť • prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil • hovor.: dohádať sa • dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť
uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho
2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus
3. p. vedieť 3
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
hádať, -a, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) zisťovať, snažiť sa zistiť bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov, intuitívne niečo zisťovať, domnievať sa, tušiť, robiť dohady: Tak hádajte, čo je nového. (Heč.) Čo ho tak popudilo! — hádal. (Urb.) Poľan mohol len hádať, čo sa dialo v tureckom pavilóne (Vaj.) Jedni vedeli, prečo ju vedú, druhí hádali. (Taj.)
2. veštiť, predpovedať, čítať osud (poverčivým ľuďom z karát al. inými spôsobmi): h. z karát, h. niekomu z dlane, z ruky;
3. zried. odhadovať: h. od oka; Nikto by mu nebol hádal vyše päťdesiat. (Krno);
opak. hádavať, -a, -ajú;
dok. k 1 uhádnuť
uhádnuť, -ne, -nu, -dol dok.
1. (čo) bez dostačujúcich, náležitých logických, rozumových úvah, predpokladov intuitívne niečo zistiť, vytušiť: Ťažko bolo uhádnuť, čo obrazy vlastne predstavujú. (Vaj.) Poznala ma i uhádla, čo tu chcem. (Kuk.) Nechápe, ako mohla Mara uhádnuť jeho myšlienky. (Heč.) Starý otec uhádol, čo je vo veci. (Ondr.); pren. hovor. u. niekomu nôtu urobiť mu po vôli, vystihnúť jeho záľubu;
2. (čo) dôvtipom vysvetliť, rozlúštiť, rozriešiť, vyriešiť, prísť na niečo: u. hádanku; Dobrý hudobník uhádne z druhej izby, na aký kláves ste udreli. (Jes.)
3. hovor. (s neurč.) vedieť, dokázať urobiť niečo, potrafiť: Namýšľala si, že by ho aj inakšie uhádla zaskočiť. (Jégé) Kúpať sa uhádnem aj potme. (Urb.)
uhádnuť, čes uhodnúť dk 1. intuitívne zistiť, vytušiť; správne domyslieť, usúdiť: my, tymto listem Wassym Milostem oznamugeme, ze abychme my swogimy hlawamy nemohli vhadnut, ze wy swogym prawom raczyte wsseczky wecy opatryt (TOPOĽČANY 1554); oč nam ale gde, že bych vhodl, kterj wám artykulowé neywjce práce dáwagj (FP 1744); co je twrde neb denglawe, telo neuhadne (GŠ 1758); sprawedlnost zalugicim anebo kriwdu trpicim ochotne uhadnut (B. BYSTRICA 1781); Salvini prediwit se nemohol, že geho dobrodinec a pritel tak welice premeneni gsuce, ponewadž ale Adelson list, ten ktery dostal s nim (so Salvinim) ne comunikowal, uhadnuty nemohol, gen w sebe pričini hledal (NHi 1791) 2. logickým postupom rozlúštiť, rozriešiť (hádanku ap.): mi lide tak mudry a wtipny gsme, že yhned negaku wec uhodnouti mužeme (CO 17. st); powedel Sámson: predložjm wám pohádku, kteru gestli wy uhodnete za sedem dny tegto hostjny, dám wam trycet ssát tenkych a toliko též kabátuw (KB 1757); kdo dwa numery wiwoly a na ambo sa hra a tito sa potom obidwa mezy timy petmy witahnutima numermy winaleznu, uhadel ambo (Kur 1796); gestliby ale len dwa numery uhadnute bily, techdy nema terno (Kur 18. st); hadka, ktera puwod swug w Londjne wzala, kterú kdo uhadne, dostane 18 zlatých (ID 18. st) 3. vedieť urobiť, dokázať: člowek, když má dlhe ruki, bere čo popadňe, snadno do cudzeg komory potme uhadňe; a kdo komu gamu kope, sam do neg upadňe, newim zdaliss z ňeg gako chce wiskočyt, uhadňe (GV 1755); gedna slza swym časem by y cely swet zatopit uhadla (GŠ 1758); kdo ge wtipneho semena a rozumem wladňe, ten na dobru radu ginych posluchnuť uhadňe (GP 1782); 4. práv rozhodnúť: wyznawame, kterak Melichar stary poruczenstwie pri smrti s swych stattkuow vczinil a dieti swrchupsane pieknie gsu sie rozdielili a vhodly wedle rozkazani a testamentu geho (ŽK 1508); protoz sem ym dal den, na tento pryssty vtorok nech se potom vstawy na prawo do Hladomerya, protoz czo prawo vhodne meczy nymy, nech pry tom zustanu (ŠÁŠOV 1578); a tu nam w prytomnosti oznamily, zie takowu sententiu vhadly, aby obadwa spolu spaleni ohnom bylj (Č. BREZOVO 1596); geho bratr, ktery gest gesste žyw wo Bzeniczy, ten statek anebo to poručzenstwy stawuge, ktere gemu žadnim spusobem neprynaležy, yak toho y prawo wassem poddanem w Bzeniczj vhadlo (ŠÁŠOV 1624)