Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno; nepriateľ u-l zboku; krv mu u-la do hlavy;

nedok. udierať -a

// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;

nedok. udierať sa

udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.

1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave

2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť; čln u-l o breh; u-l blesk, hrom; neos. neďaleko u-lo

3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;

pren. expr. u. na niekoho otázkou

4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa; horúčava až u-la do tváre

5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc

6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy

● expr.: u. → klinec po hlave; (nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý; → vie, koľko u-lo; kniž. u-la jeho posledná hodina umiera; u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa;

nedok. udierať -a

// udrieť sa

1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa; u. sa do kolena

2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele

● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);

nedok. udierať sa

udierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.

udierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

udierať, udierať sa p. udrieť, udrieť sa¹

udrieť, -ie, -ú, rozk. -i i uderiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo; koho čo, kam i komu kam) prudkým pohybom, nárazom, úderom zasiahnuť: u. niekoho po hlave, po chrbte; Uderil ho do pŕs. (Sládk.) Tetka ju udrela metlou. (Heč.) Uderil koňa po boku. (Urb.); pren. Vojna svojou surovou rukou im uderila priamo na srdce. (Urb.) Moje slovo ho udrelo ako poleno (Hor.) mocne sa ho dotklo.

● expr. u. klinec po hlave správne vyjadriť, vystihnúť podstatu veci; expr. (nie) je vrecom, mechom, cepom udretý hlúpy;

2. (do čoho, na čo, o čo, po čom, zried. i čo i bezpredm.) spôsobíš úder, náraz a tým obyč. aj istý zvuk: u. (päsťou) do stola. na stôl (napr. v zlosti, v hneve); Do obločného skla udrel telnatý motýľ. (Ondr.) Plť udrela na skalu. (Janč.) Udreli na gong. (Karv.) V tej chvíli udreli v dedine na zvon (Ráz.-Mart.) zazvonili. Hrmotne udrel na klávesy. (Vaj.) Udrie po bubne raz-dva (Tim.) zabubnuje. Ostrohy mu zaštrngali, päty jednu o druhú udrel. (Kuk.); udrieť na listinu pečiatku a číslo (Karv.); Pohladíš ho dlaňou, udrie v ňom ľudské srdce. (Bod.) Uderila desiata hodina (Al.) hodiny odbili desať. Ešte ani polnoc nebola udrela (Pláv.) ešte nenastala polnoc, ešte neodbilo 12 hodín v noci. Z čista jasna uderil blesk. (Tat.); neos. udrelo niekde; blesk udrel, hovor. hrom udrel; kuch. Do rajnice udrie sa toľko vajíčok, koľko je stolujúcich (Vans.) rozbije sa.

● hneď vie, koľko uderilo (udrelo) pochopí situáciu; vie, čo sa stalo; udrela kosa na kameň stretli sa dvaja neústupní ľudia; zvesť udrela do neho ako hrom prekvapila ho, mocne sa ho dotkla;

3. (na koho, na čo) prudko zaútočiť; napadnúť niekoho (vojensky, pren. i iným spôsobom, najmä rečou): Pätnásť stotín našich dostalo rozkaz udrieť od juhu na gardu pod Košicami. (Stod.) Uderia šturmom na faru. (Záb.) Chcel udrieť rozhodne na banku. (Vaj.) „Čosi skrývate, chlapi,“ udrie na nich Jožo rovno po vojensky. (Gráf)

4. expr. (komu, zried. i koho do čoho. zried. o čo) prudko zapôsobiť na zmysly: Udrel mu do sluchu posmešný zvuk slov. (Gráf) Udrel mu do uší úzkostlivý ženský výskot. (Skal.) Udrel mu o ucho zvučný hlas Ilin. (Tim.) V tom mu zas uderil do očí komín. (Hor) Uderil mu do nosa neobyčajný puch. (Záb.) Do tváre mu udrie hrozný zápach. (Ráz.-Mart.) Z izby ju udrela do tvári horúčava. (Kuk.)

5. expr. (do čoho, zried. i do koho) nahrnúť sa, nahnať sa: krv (červeň) mu (jej) udrela (uderila) do tvári, do líc, do hlavy, do spánkov; Do Kuba jed uderil (Hor.) rozhneval sa. (Voda) nečakane udrela na základy ľudských príbytkov a stavieb. (Vans)

● víno (pálenka) mu udrelo (-a) do hlavy, do nôh; neos. udrelo mu do hlavy, do nôh opil sa;

6. (o počasí) náhle. znenazdajky prísť, nastať: Udreli chladné noci. (Vlč.) Udrie suchota. (Taj.) Udreli silné mrazy. (Urb.) Udrú horúčosti. (Fel.);

nedok. k 1, 2, 4, 5 udierať, -a, -ajú

|| udrieť sa¹ i uderiť sa

1. mimovoľne naraziť svojím telom na niečo al. niečím na niektoré miesto na tele a tak si spôsobiť bolesť: Cupla na zem a udrela sa. (Taj.) Spadol a udrel sa na hlavu. (Šolt.)

2. (kam) prudkým pohybom (úmyselne) zasiahnuť niektorú časť svojho tela, buchnúť sa: u. sa do pŕs (na zdôraznenie svojej výpovede); Keď sa nasýtiš. môžeš sa udrieť po pupku a spať. (Skal.) „Môj systém je tu,“ udrel sa po vrecku. (Min.)

● u. sa (päsťou) do čela pri rozpamätúvaní sa, pri uvedomení si niečoho;

nedok. k 2 udierať sa

uderiť, udrieť dk
1. koho, čo úderom, nárazom zasiahnuť: Laczko Kral ho vderyl kygom w hlawu az na zem padl (TRENČÍN 1585); on gemu zase rekl: taky besstelilek kurwisin, swedčj yako gest ona, y uderil Michal Bayza meho sswagra kigom, az o zem padl (NIŽNÁ 1635); wezen zchiťa ten pantok gisty, uderil ho w hlawu (BRATISLAVA 1681); wichazegicziho wen z domu hned poličzkem w twar uderil (ŽA 1732); wezmi geden nowý hrnéc, udri o zem a rozby na črepy (VK 1764); kdis kwonj si ngektoru žilu odre aneb udre, koločger s kolomazom streti mu prikladag (PR 18. st)
F. uderi-lj kdo tebe w lice, nasad mu y druheho (Le 1730) bibl o nevracaní zlého; když sudcowi blesk od zlata uďeri do očy, od sprawedliweho sudu daleko odkročy (GV 1755) o podplatiteľnosti sudcov; Synu čloweka, uder ruku o ruku a meč dwognásobne nech gide (KB 1757) zatlieskaj; hnewliwi mechem udereny gest (MK 18. st) ohlúpený
2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom: u Jána Kussngera w Dolneg ulicy uderilo a slúpy popáralo (P. ĽUPČA 1585) udrel blesk; gestlyby se treffylo, žeby hrom nekdy do tarhazu vderil (LIETAVA 1620); kdyz uderi cechmister na stul, ma se utissit aneb upokoit a posluchat, co roskaže (CA 1675); gestlyby ohen na mestye se ukazal, neb ginssy larma, gdi se na zwon udery (P. ĽUPČA 1713); messtanga na zwon udrely, aby se ludga zbehly (OKOLIČNÉ 1765); Moyzisz uder skalu a wipljnu wodj sneg (Káz 18. st)
F. v kliatbach: aby strela Paromowa ohnywa uderyla (P. ĽUPČA 1698); aby hrom donho udrel (L. MIKULÁŠ 1764)
3. koho čím (obyč. o Bohu) potrestať niekoho niečím: ó, Bože mug, neuder mne za slepotu farizegsku (Le 1730); nebo wčil, kdiž roztáhnem ruku, uderjm teba y lid twúg morem a zahyness (KB 1757); uderyl ho (Maamana) Buh z malomocenstwym ossklywym (MC 18. st)
4. prudko zaútočiť obyč. na nepriateľa prepadnúť, niekoho: Siládi Michal svú šablu vytáhel, v harc uderili, Siládi Haďmážimu ruku jest uťal (ASL 1560); dnes Turczy na Malu Szlatynu vderyly a mnoho lydy szebow pobraly byly (ZVOLEN 1575); Affricani uderili do stankow a naleznuwsse napoge; užiwali z hognosti až su ku ospanliwosti priwedeni, (TC 1631); ten potom nazbieral dakej zberby a uderil na grunty Vašej Milosti a na pribytky naše (POLOMA 1649 LP); on, (Kristus) gaksto odenec silnegssi na Lucipera, ducha pissneho, nesslechetneho uderil (MCa 1750); hostem invadere: na neprjtela uderit; (KS 1763); a kdy sú pritáhli s hintovem, penezmi, predných prepustili, na zadných udreli, Ilčík z polháčika zastrelil vozárka, vozárka starého, Nemca šedivého (ASL 1781); darmo gest na was hrmeti, načjn na was uderiti, wihnat was wen (MVP 18. st)
5. expr zapôsobiť na zmysly: Gyryk Bednaryk o zem padel a nosem y usty krew mu uderyla a y zanjemel, z czeho na trety den umrity musel (ILAVA 1634) zaliala ho; w ten čas priam smrat uderil cez wola, a tak z toho za pet tidnuw werdal (KRUPINA 1694); když se pri wečeri dobre chowali byli gesuiti, libežna wúna gým do hlawi byla uderyla (PP 1734);
F. predykant winem p. kmotru napagel, až pokud geg na lačny žiwot pite, pod čepec neuderilo (DuH 1723) kým sa neopila; nebo v pive, nebo w pálenem musil biťi šmatlák zamíšaný, abi mu tak bilo do nóh a nadevšecko pod kolená uďerilo (BR 1785) abi sa opil
6. (o počasí) náhle nastať, prísť: ale potom uderil prudký déšť (P. ĽUPČA 1585 E); prissel nečas a powetři, y vderylo na geho kopy (RW 1702); tento gest dobrj gačmen gestliže suche leto neuderi (KHS 1792); udierať ndk k 1: ja nemohucze to trpety, vdieral gsem ho (Bolona) pestj, že se potočzil (ZVOLEN 16. st); k 2: hromi stale udgerali (B. ŠTIAVNICA 1776 E); k 4: kričali wšecci, že do domu uďerá a jích, kďekoliv budú, vihledagú (BR 1785); udieravať [-de-] frekv k 4: temer každu noc na warty nemecky vderawali a wždy nemalu sskodu včinili (RUŽOMBEROK 1605); uderiť sa dk: udrieť sa tento wrch Athos dal Xerxes král a monarch odrezat, nebo hayowy pry nem byly se uderily (KrP 1760) stroskotali; affari fulmine: uderiti sa (KS 1763)
F. kolikrátkoliv pres deň k warowánj umjňeného hrjchu neb chyby padáss, uder se w prsa a w osskliwosti meg swug hrjch (MPS 1777) kajaj sa

udierať p. uderiť