udať dok.
1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt
2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.
3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;
nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv
udávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
udať, -á, -ajú dok.
1. (čo) písomne al. ústne oznámiť, zaznamenať, uviesť: u. cenu, hodnotu, váhu, akosť; u. svoje meno, adresu, dáta narodenia; u. dôvody, príčinu; u. rozmery; rýchlosť udaná v km/hod.;
2. (koho) písomne al. ústne oznámiť trestný čin al. páchateľa trestného činu na príslušnom úrade: u. niekoho (na) polícii; Kamarát ho neudal, že ušiel zo stráže. (Záb.); udať ho pre trýznenie zvierat (Fig.);
3. (čo) ukázať, určiť, ako sa má niečo konať: u. smer niečomu; u. tempo; Družičky udali cigánom tón. (Jil.);
nedok. udávať, -a, -ajú
|| udať sa1 oznámiť svoj trestný čin na príslušnom úrade
udať sa2, -á, -ajú dok.
1. (na koho) zdediť podobu, vlastnosti niekoho, podať sa: Vinco sa udal na otca. (Hor.) Martin sa udal na matku. (Stod.)
2. kniž. stať sa, prihodiť sa, nastať: premena, ktorá sa v jeho matke udala (Kuk.); Pri volebných agitáciách udala sa scéna medzi Rudopoľským a Svatnayom. (Vaj.) V Brezne sa udá všeličo. (Ráz.) Niečo sa muselo udať. (Hor.)
3. rus. (neos. s neurč.) naskytnúť sa, pritrafiť sa: Ak sa ti udá brať múku, nuž ma neobíď. (Jes-á) Nozdrevovi sa môžbyť udá mať nie najposlednejšiu úlohu v našom epose. (Jes-á)
4. kraj. podariť sa, vydariť sa: Postava sa veľmi udala na obrázku. (Vaj.) Taký sa mi chlebík udal, že pod kôrou kocúr dudal. (ľud. pieseň); nedok. k 2 udávať sa, -a, -ajú zried. (Šolt.)
udávať p. udať
udávať sa p. udať sa2
udávať ndk uvádzať nej. fakt: udawagj tj, že polnj ruže užitečnegšj gsu w lekarstwj nežli zahradnj (RT 17. st); ti luďa pokríwagu naše wadi i udáwagu ich za dokonalosťi (DS 1795)