uctiť, uctiť si dok. i nedok.
1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: u. (si) pamiatku rodičov
2. preukázať, preukazovať poctu pohostením: u. (si) hostí;
nedok. k 1 uctievať, uctievať si -a
uctiť uctí uctia ucti! uctil uctiac uctený uctenie, uctiť si uctí si uctia si ucti si! uctil si uctiac si uctený uctenie si dok.
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu • vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovi • cirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu) • poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenaním • nár. upovážiť (Šoltésová, Rázus)
2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod. • pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčom • počastovať • zastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vína • expr. zried. pouctiť
vzývať kniž. 1. úpenlivo prosiť o pomoc vyššiu moc (v náboženskom zmysle) • kniž. invokovať: vzývať, invokovať Boha, svätých • náb. adorovať
2. prejavovať veľkú úctu, pokoru (obyč. Bohu, božstvu) • uctiť (si) • klaňať sa: vzývať jediného Boha, uctiť si ho, klaňať sa mu • náb. adorovať: slávnostné adorovanie • zbožňovať: zbožňovať, vzývať krásu
uctiť (si), -í, -ia, rozk. -i dok.
1. (koho, čo) preukázať, prejaviť, vzdať úctu, mať vo vážnosti, v úcte: u. pamiatku zosnulého povstaním. minútovým tichom; Dieťa učí, aby ho uctilo. (Tim.) Nech si každý ucti presvedčenie druhého! (Ráz.) Zišiel by sa ti poriadny chlap, ktorý by si ťa uctil. (Laz.)
2. (koho) preukázať niekomu poctu pohostením, ponúknutím, počastovaním: Singer uctil Čvrlíka kalíškom slivovice. (Taj.) Ako sa patrí, (ich) uctili a zaopatrili. (Vans.) I po päť-šesť večerov nás vše uctil. (Taj.);
nedok. k 1 uctievať, -a, -ajú: uctievanie bohov, svätých
uctiť dk/ndk koho, čo 1. prejaviť, prejavovať úctu, mať v úcte: tehda ona (pani Blašková) vcztywssy nasse prawo, wzala se k wissiemu prawu (ŽK 1454); Pane Bože, genž gsy hned od pocžatku sweta muže a ženu stawem manželskym spogil kteryžto staw hnedky se pry pocžatku Nového zakona skrze gednorozeneho Syna tweho z geho nagprwňegssym znamenym diwnó vcztyl a vtwrdil (BAg 1585); gestliby geden druhemu z bratuw na kteremkoly myste neuctyl a bude doswečen, ma položyt pokuty pol zlatyeho (CA 1698); Gregor dal sa do zwády a hadanj z gednym mestskym kramarem, kteryžto prudkého jazyka gsuce, wnuka patryarchoweho z hanebnýmy slowy a lánjm sspatne uctil (ŽA 1732) zneuctil; tribuere alicui honorem: w powážnosti meti, uctiti ňekoho; magni aliqvem facere: ňekoho za welikého uctiti (KS 1763); obecnj lid gednemu každému Wassa Milost řjkati običeg má, takže ani giným tytulem vctiti newj (LU 1775) 2. preukázať poctu pohostením: bude take powjnen tenže magster mlady tych dwuch magstrou predstawenjch podle moznosty sweg trunkem wjna uctyty (CA 1663); kdo prinde na Poswiczenj, ucztim každeho (SNS 1786); uctil-li sy statečneho čloweka s trungem, kdi sy ho na ceste stretol, aneb nge (CA 18. st)