Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

uchytiť dok. prudko vziať, uchmatnúť, schmatnúť: v panike u-l, čo mu prišlo pod ruky; vlk u-l ovcu; skoro nás vietor u-l; neos. išlo nás u. fúkal silný vietor

expr. bodaj to parom u-l zahrešenie; ide ho u. od jedu veľmi sa jeduje

// uchytiť sa

1. (o rastline) ujať sa (význ. 3), prijať sa: na skale sa nič neu-í

2. hovor. uplatniť sa (význ. 1): u. sa v televízii

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uchytiť ‑í ‑ia dok.; uchytiť sa

uchytiť sa -tí sa -tia sa uchyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


uchytiť -tí -tia uchyť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby • uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniťpresadiť sahovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytilosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčilexpr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziťsubšt. vyžiť sa


schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiťdrapnúťzdrapnúťschrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúťschmatnúťschvátiťzhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiťschopiťpopadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiťuchmatnúťurvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiťzmámiťočariťopojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiťdojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


uchytiť sa 1. p. ujať sa2 1, zachytiť sa 1, 2 2. p. uplatniť sa


uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod rukuexpr.: uchmatnúťuchvatnúťchmatnúťchvatnúťschmatnúťschvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a bežítrocha expr. lapiť: vlk lapil ovcuexpr.: drapsnúťzdrapsnúťzdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol prečsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vreckaexpr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastiapren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)

2. p. uchvátiť 1


ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sazakoreniť savkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkoreniliuchytiť saprichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujalavžiť saudomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácniazabehať sazaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužívalrozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírilazakoreniť safraz.: zapustiť korenevojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do životaexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uchytiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) rýchlo a prudko vziať, chytiť, lapiť, uchopiť, schmatnúť, schytiť: Uchytila knihu a šla si sadnúť pod orgován. (Tim.) Notár uchytil z police novinky. (Taj.) Bystrík a Benet nestačili uchytiť meče. (Hor.) Každá uchytila svoje decko a hajde domov. (Vaj.) Uchytí staručkú za plece a strasie ju. (Kal.) Keby mohla, uchytila by Števa a nepustila by z rúk. (Tim.) Obrátil sa k Zuze a uchytil jej ruku. (Jil.); pren. Uchytia ho [hlas] grúne a hrajú sa s ním ako s loptou. (Švant.)

expr. bodaj ťa (to, ho, vás, ich) (tam) čert, parom uchytil, nech ťa (to, ho, vás, ich) čert, parom uchytí zakliatie, prianie niečoho zlého; neos. ide ho (ju) uchytiť (od zlosti, od hnevu) veľmi sa rozčuľuje;

2. expr. (čo) vziať násilím, potajomky, ukradnúť: Nechali Janka strážiť sviňu, aby im ju druhé družstvo neuchytilo. (Tomašč.) Hofierke chýba sekera, už voľakto uchytil, bodaj mu ruka uschla! (Taj.) Jastrab uchytil kvočku. (Fig.) Vlk nám uchytil barana. (Kuk.) Každý sa snažil uchytiť pre seba čo najviac. (Chrob.)

3. bás. zried. (koho) nadchnúť, uchvátiť: Hlasy božské nás uchytia. (Sládk.)

|| uchytiť sa

1. ujať sa, pustiť korene, prijať sa: V samotnom vodopáde uchytila sa vŕba a rakyta. (Kuk.) Na strmine uchytilo sa čosi trávy. (Jaš.); pren. Nechaj otvorené okno, kým sa v duši uchytí viera, že už je nie noc (Hor.) kým sa presvedčím.

2. uplatniť sa, obyč. v zamestnaní, nájsť si nejaké zamestnanie: Uchytil sa na stavbe hradskej. (Min.) Iste sa uchytia v administratíve alebo inde. (Karv.);

nedok. zried. uchycovať sa, -uje, -ujú

uchytať p. uchytiť


uchytiť dk
1. čo, koho za čo prudko vziať, schmatnúť niečo, niekoho za časť tela: mezi tim mne nie z drabow nektery, ale ssarhowa vchitila mne za bradu, kteru wecz pokladal sem sobe za welyku nepocztiwost (KRUPINA 1619); kdyby mu byl dworsky takowe drewo neuchytyl, byl by ho y w hlawu uderyl (ILAVA 1638); uchitil Mysso Misskou sklenycu a položil do ust z hrdlom a wypil, y hrdlo na sklenycy odhrizol (H. TISOVNÍK 1733)
L. hore u. vziať na dlh: čo se dotyče dluhoby, my jednu vinicu nemužeme zo sveho zrobit, na jeden mesic porcie, jezli hore neuchytime, nemuožeme zaplatit (ČAJKOV 1690 LP); u. na ruky vziať do náručia: (svedkyňa) uchitice na ruky male deta (BYTČA 18. st)
2. koho, čo dochytiť, ulapiť niekoho, (o zvieratách) uloviť: aby zlodege toho zgewneho Yakuba Pauče swobodne bylo vchititi (RUŽOMBEROK 1601); w tom uchytyli pastira a sadyli ho do klady (N. PRAVNO 1631); uhor slskj, ktereho gestly chcess uchitit, wiplzne (KoB 1666); medwed wpadl do stada, uchitil owcu aneb barana (KT 1753); wlčica wybehla z lesu, chlapca uchitila a z lúpežu k mladim swim pospissila (PeP 1771)
3. koho uniesť niekoho: hned bez meškání vitéz Siládi na kone posadil cisárskú pannu tureckého cisáre, hore jest uchytil (ASL 1603-04); Mateg vchitil cizi oddanicu ze Slanice (D. KUBÍN 1646); wedomo gest, že když vchýťená byla Sára, hned spráwce wssech wécý obtjžil gest z nemocu, která chljpnost geho zlomila (MP 1718); Janko mog, vezol hnog, priletela vranka, uchitila Janka, Boze mog, Boze mog (KC 1791)
F. nech ma čert wchiťi (BU 1795) v kliatbach
4. (o veci) ukradnúť: gedno sstene Klecžkowo rocžne uchityly, zabily y ussy obrezalj (KRUPINA 1675); merkug, aby ti ta bosorka nečo s tweho domu neuchytila; pribehne takowa klampa a bude s toho domu, uchiti, a tak si spomože (HK 18. st)
5. (o chorobe, smrti ap.) schvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho: wtom, kdj (ho) zimnicza uchitila, že y sam ten Rapkag pomahal (mu) doorawaty (TURIEC 1669); hnedky tu mogu dcerku na Wrch uchitilo a do tydna drzelo (VELIČNÁ 17.- 18. st); abi muža tehoto dussu mne dawno podmanenu do pekla uchitil (PeP 1769); uchytať, uchycovať ndk násilne, chvatom brať: carpo: trhám, uchycugi (WU 1750); rapio: uchytám, chytám, chvátám, z moci berem; cibum tenacitate ungvium arripium: uchytagú gjdla s krywyma nechami (!) (KS 1763); uchytiť sa dk za čo chytiť sa za niečo: vchytila se za bruch a powedala, uss tu nyemass nyic (CA 1724)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu