uchvatiteľ -a mn. -ia m. kniž. kto uchvátil niečo: u. moci;
uchvatiteľka -y -liek ž.;
uchvatiteľský príd.
uchvatiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
okupant kto okupuje cudzie územie • kniž.: uchvatiteľ • uzurpátor • expr. votrelec: nacistickí okupanti, uchvatitelia, uzurpátori, votrelci
samozvanec kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie al. sa nevolaný niekam dostal • kniž. uchvatiteľ: uchvatiteľ moci • uzurpátor: komunistickí samozvanci, uzurpátori • votrelec: nevítaný votrelec
uchvatiteľ p. samozvanec
uchvatiteľ, zried. i uchvacovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto sa násilne niečoho al. niekoho zmocnil: u. moci; fašistickí u-ia; Hoc uchvatiteľ, predsa triumfátor. (Hviezd.) Smrť uchvatiteľovi! (Hviezd.);
uchvatiteľka, y, -liek ž.;
uchvatiteľský príd.: u-á politika; u. pohyb (Gráf); u-á háveď (Hviezd.);
uchvatiteľsky prísl.
uchvatiteľ m kto uchvátil niečo: magu swe oči sklonjtj gakožto vchwatjtele a vwodjtele srdce k prowiňenj (MP 1718)