chrániť, -i, -ia nedok.
1. (koho, čo pred kým, pred čím, proti komu, proti čomu, zried. i od koho, od čoho) brať do ochrany, ochraňovať, brániť, obraňovať, hájiť, obhajovať: ch. verejné, vlastné, svoje záujmy; ch. svoju česť, ch. dobré meno, dobrú povesť niekoho al. niečoho; ch. svoju vlasť proti záškodníkom, pred záškodníkmi; ch. stromy pred mrazom, pred vetrom, proti mrazu, proti vetru; ch. dom pred požiarom, proti požiaru; ch. ovocie proti škodcom, pred škodcami; ch. dieťa pred chorobami, proti chorobám; ch. niekoho pred zlým vplyvom; ch. niekoho od zlého; chránený priechod, chránená zverina; zákonom chránená značka; údolie chránené od vetra; dom chránený múrom; polia chránené lesnými pásmi; ch. niekoho vlastným telom
● ch. niekoho, niečo ako oko v hlave veľmi starostlivo; ch. svoju kožu seba; hovor.: nech boh chráni!, pánboh chráň!, bože chráň (a zavaruj)!, nech vás ruka božia chráni! výrazy výstrahy, obavy;
2. nár. (čo) opatrovať, uchovávať: jabĺčka chránené v skrini (Tim.);
opak. chránievať, -a, -ajú;
dok. ochrániť, uchrániť
|| chrániť sa (koho, čoho, pred kým, pred čím, s neurč.) vyhýbať sa komu, čomu, vystríhať sa, varovať sa, strániť sa, mať sa na pozore: ch. sa zlých ľudí, zlých vplyvov, zlej spoločnosti; ch. sa choroby, nákazy, pred chorobou, pred nákazou; ch. sa zlého (bibl. od zlého), chráň sa niečo povedať!;
dok. ochrániť sa, uchrániť sa
uchrániť, -i, -ia dok. (koho, čo pred kým, pred čím, od koho, od čoho) ochrániť, ubrániť, zavarovať pred niekým al. niečím zlým, nebezpečným, škodlivým: u. niečo pred skazou, pred škodou; Sklo uchránilo muchu pred vtáčaťom. (Ondr.) Pšenicu sa podarilo pred okupantmi uchrániť. (Mor.) Ako chránila svoje dieťa, a predsa ho neuchránila. (Vaj.) Uchránila som ho od zlej ženy. (Šolt.) Dobrý kôň by vás uchránil od nešťastia. (Fig.)
|| uchrániť sa (pred čím i bezpredm.) zachrániť sa, ubrániť sa pred niečím zlým, nebezpečným, škodlivým: Nemohol sa uchrániť pred tvojím jazykom. (Kuk.) Pavel sa uchránil pred úrazom. (Jil.) V prvej svetovej vojne sme sa uchránili. (Žáry)