ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti; nedvíhaj to, u-š si!
● ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;
nedok. ubližovať
ublížiť -ži -žia (ne)ublíž! -žil -žiac -žený -ženie dok.
poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinky • porušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovku • zničiť • znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblek • porúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný stroj • expr.: popsuť • pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdravie • poškrabať • poškriabať • podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečoho • odrať • odrieť • zodrať • zodrieť • oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, sklo • expr. strhať (Kukučín) • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdroje • expr. doriadiť • hovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval les • ošúchať • ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)
2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodila • zaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodilo • ublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracoval • kraj.: oškodiť • oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali
raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný
ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na cti • poškodiť • zaškodiť • uškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povesti • ukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdil • fraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohy • raniť • zraniť: mužove slová ju (z)ranili • naubližovať (sa) • poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovali • hovor. expr.: zavariť • podkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!
ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátený • pripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosť • ochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovania • ukrivdiť • ublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedie • utiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom
ublížiť, -i, -ia dok. (komu) spôsobiť poranenie, bolesť al. krivdu, urobiť materiálnu al. morálnu škodu, uškodiť, ukrivdiť: u. niekomu na tele, na zdraví, na cti; Nech by mu na hlave, žalúdku, zdraví ublížil, dá ho na kriminál. (Taj.) Ja chudobným neublížim. (J. Chal.)
● neublíži ani muške (muche) o veľkom dobrákovi;
nedok. ubližovať, -uje, -ujú
ublížiť dk komu, čomu spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu niekomu, niečomu: my neysme takowy, abichme Wassi Milosty mely co vblizyty, nez radnie, abi sme yako krestiany mecy sebow dokonaly (SKLABIŇA 1572); raczte powedet gedneho z poddanich nassych, kterzi by Wassi Milosty poddanym w czem vblyzily (KRASŇANY 1585); czo za uzitek čloweku gest, kdi bi wsseček swet ziskal a dussy sweg bi ubližil (TC 1631); neubližiss gazikowi, y klobuku twemu, gak dass slowem, neb s klobukem uctiwost druhemu (GV 1755); Globka matku dobil a geg ubližil (BYTČA 1779) F. u. na dobrom mene, na poctivosti komu uraziť niekoho: Jano Sskorina spolu z swogi manzelkau ublizili na pocztivosti a na dobrom gmenie Kristinie, manzelce Tomassa Parssiaka (ŽILINA 1617); Petro Piatrowiech Halay Ferenczowy na pocztiwostj vbližil a gemu na očzj nametal, že skrze tich gistich penezj prisahu sobe vloženu nepoložil (ZVOLEN 1644); predlozila gest zalobu Joanes Jamriska naprotiwa susedi swogeg Katreny Merška, a to zebi pred nekterim čsasom gemu (manželovi) z mnohimy neporadnimy rečsmy, ktere any sem do prothokolu polozit neslušy, na pocztiwosti ublizila (S. ĽUPČA 1732); u. (svojmu) zdraviu, na tele, na zdraví spôsobiť (sebe al. iným) zranenie, chorobu: nestarteze sa o mna, abi ste i swemu zdrawi neublizili (RADVAŇ 1716); gedenkrat wihodicze kamen na zwissgmenuwaneho pana Eömödy Matyassa, z kterim ho y trafila, ale mu žadnu ranu s nym neurobila a any mu na zdrawi neubližila (OPATOVCE 1749); -ovať ndk: abychom bliznymu swému nesskodili a nevbližowali (BK 1581); zalowal sem richtari, wsadil nas spolu do klady, rekl mne: bil-li sem tebe, gesste budem, nebo si y memu otcy ubližowal mnoho (NIŽNÁ 1635); kolko razj si stricžila? Yakowim kunsstom? Komu si czuo strigactwym ubližowala a sskodila? (KRUPINA 1672); bohdag tya Buh ubil, ket ty darmo ludom ubližugess (H. JASENO 1727) F. u. (na) (v) poctivosti, na dobrom mene urážať, krivdiť niekomu: on zadagjcze, zebych ga k Wassy Opaternosty psanj wczjnjl strany theytho, zeby gemu nektery lyde nahanjly a pocztjwosty wblysowaly (LEŠETICE 1577); niebola by dobra wecz, abychme maly gym dopustytt geden druhemu, aby sobe na pocztywosty ublyžowatty maly (SITNIANSKA 1602); pany Bohunya Eržibeth panu Zorkouszky Janossowy mnohokrate na dobrom gmene ubližowala, proty nemu usstipne rečy mluwila, gmenowite pak zlodeg, zbognik a mordar (ZORKOVCE 1732); aby geden prisediczi druhemu w pocztiwosty neublizowal (CA 1794); u. (svojmu) telu, zdraviu spôsobovať (sebe al. iným) zranenie, chorobu: mnohi smilstwim, hnewem, záwistu a ginimi naružiwostmi a hrissnostami dusse i telu swemu ubližuge a zdrawi swe kazia (SJ 18. st)