ublížiť dk komu, čomu spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu niekomu, niečomu: my neysme takowy, abichme Wassi Milosty mely co vblizyty, nez radnie, abi sme yako krestiany mecy sebow dokonaly (SKLABIŇA 1572); raczte powedet gedneho z poddanich nassych, kterzi by Wassi Milosty poddanym w czem vblyzily (KRASŇANY 1585); czo za uzitek čloweku gest, kdi bi wsseček swet ziskal a dussy sweg bi ubližil (TC 1631); neubližiss gazikowi, y klobuku twemu, gak dass slowem, neb s klobukem uctiwost druhemu (GV 1755); Globka matku dobil a geg ubližil (BYTČA 1779)
F. u. na dobrom mene, na poctivosti komu uraziť niekoho: Jano Sskorina spolu z swogi manzelkau ublizili na pocztivosti a na dobrom gmenie Kristinie, manzelce Tomassa Parssiaka (ŽILINA 1617); Petro Piatrowiech Halay Ferenczowy na pocztiwostj vbližil a gemu na očzj nametal, že skrze tich gistich penezj prisahu sobe vloženu nepoložil (ZVOLEN 1644); predlozila gest zalobu Joanes Jamriska naprotiwa susedi swogeg Katreny Merška, a to zebi pred nekterim čsasom gemu (manželovi) z mnohimy neporadnimy rečsmy, ktere any sem do prothokolu polozit neslušy, na pocztiwosti ublizila (S. ĽUPČA 1732); u. (svojmu) zdraviu, na tele, na zdraví spôsobiť (sebe al. iným) zranenie, chorobu: nestarteze sa o mna, abi ste i swemu zdrawi neublizili (RADVAŇ 1716); gedenkrat wihodicze kamen na zwissgmenuwaneho pana Eömödy Matyassa, z kterim ho y trafila, ale mu žadnu ranu s nym neurobila a any mu na zdrawi neubližila (OPATOVCE 1749); -ovať ndk: abychom bliznymu swému nesskodili a nevbližowali (BK 1581); zalowal sem richtari, wsadil nas spolu do klady, rekl mne: bil-li sem tebe, gesste budem, nebo si y memu otcy ubližowal mnoho (NIŽNÁ 1635); kolko razj si stricžila? Yakowim kunsstom? Komu si czuo strigactwym ubližowala a sskodila? (KRUPINA 1672); bohdag tya Buh ubil, ket ty darmo ludom ubližugess (H. JASENO 1727)
F. u. (na) (v) poctivosti, na dobrom mene urážať, krivdiť niekomu: on zadagjcze, zebych ga k Wassy Opaternosty psanj wczjnjl strany theytho, zeby gemu nektery lyde nahanjly a pocztjwosty wblysowaly (LEŠETICE 1577); niebola by dobra wecz, abychme maly gym dopustytt geden druhemu, aby sobe na pocztywosty ublyžowatty maly (SITNIANSKA 1602); pany Bohunya Eržibeth panu Zorkouszky Janossowy mnohokrate na dobrom gmene ubližowala, proty nemu usstipne rečy mluwila, gmenowite pak zlodeg, zbognik a mordar (ZORKOVCE 1732); aby geden prisediczi druhemu w pocztiwosty neublizowal (CA 1794); u. (svojmu) telu, zdraviu spôsobovať (sebe al. iným) zranenie, chorobu: mnohi smilstwim, hnewem, záwistu a ginimi naružiwostmi a hrissnostami dusse i telu swemu ubližuge a zdrawi swe kazia (SJ 18. st)