ublíženie -ia s. fyzická al. morálna ujma: spôsobiť (ťažké) u. na tele
ublíženie -nia -ní s.
ublíženie [-ie, -í] s fyzická al. morálna ujma: w tom pomoczny byti račzite, aby tyž syrotkowe na tom žadneho vbliženy a sskody nenesly (SKALICA 1557); dietky aby se bezpečne, sprawedliwe z domem, z ralow, z dobytkem y z ginymi wsseckimi wecmi bez wsseg krywdy a vbliženj na dwoge rozdelili (MARTIN 1597); Adam Kubywicz skrze swu spurnost ucinil gest Yanowy Turkowiczu welyke ublizeny (TRSTÍN 1611); žena rekla: mužy, widim, že toto plaweny bude ubliženim a sskodu ne toliko nakladu, ale y žiwotu nassich (Le 1730); debnari nadale takowe obruče robga co ku sskode a ubljženj celemu mestu služj, nebo wirubagic mladu trstinu na obruče pre obecnu potrebu zrostati nemuže (PONIKY 1793) L. nebo gestlyže potupugess a hanyss nassych katolyckych wudczu, to nam na ublyženy neny, neb se utykame k slowum Krysta pana (ŠV 1675) nie je nám to na škodu