ubiť -je -jú dok.
1. (veľmi) zbiť (význ. 3), nabiť, dobiť: u. niekoho na smrť
2. nárazmi utlačiť, udupať: u. zem ubíjadlom; u-tý sneh
3. expr. zabrániť rozvíjaniu, potlačiť; zdeptať: u. v niekom talent; u-tý samotou;
nedok. ubíjať -a
ubíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovať • premáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval citu • zadržiavať: zadržiava hnev, slzy • prekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolesti • expr.: tutlať • ututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovať • dusiť: dusí v sebe bezmocný hnev • tajiť • utajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dych • tlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiech • umlčiavať • umlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit lásky • prehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriech • brániť sa • zabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím
2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovať • utláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšín • deptať: deptanie ľudských práv • expr.: ubíjať • gniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národ • prenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudí • umlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov
skľučovať spôsobovať duševnú ochabnutosť • ubíjať • deprimovať • deptať: okolie ma skľučuje, ubíja, deprimuje, depce • stiesňovať • tiesniť: neúspech ho skľučoval, tiesnil • zarmucovať • zroňovať • kormútiť • skormucovať • kniž. rmútiť (spôsobovať smútok, zármutok; robiť smutným): správy o nešťastí v rodine nás zarmucujú, zroňujú, kormútia
p. aj trápiť
utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami
2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie
ubíjať p. ubiť
ubiť, ubije, ubijú dok.
1. (koho) veľmi nabiť, zbiť, vybiť: Starý bol by ju ubil, možno i zabil. (Kuk.) Čík dal (dôstojníka) palicami do smrti ubiť. (Jégé)
2. (čo) udupať, utlačiť: ubitá zem, pôda; Pivnicu posypal zrnitým pieskom a ubil kyjanicou. (Heč.)
3. (koho, čo) potlačiť, zničiť: Fotografická vernosť v charakteristike ubila v ňom poeta. (Vlč.) Ubili ho všakové starosti. (Kuk.) Vašu čistú, nevinnú dušu tam ubili. (Stod.)
4. zried. (koho) v súťažení (v umení, v športe, v hre) premôcť, poraziť, nabiť: V koloristike ste ma predbehli, ubili. (Vaj.) Myslím, že by som vás i ja ubila (v tenise). (Jégé);
nedok. k 1-3 ubíjať, -a, -ajú
ubiť dk 1. koho veľmi zbiť niekoho, nabiť, dobiť: gestli geden druheho ranie a rychtar gim przykaze obiema, aby s pokogem byli a gestli w tem vbige toho aneb zabige, bude opiet zaruczenie za tu winu (ŽK 1473); Chlewenczy pozbygely a pobraly paneg chudych lydy a vbylj chudych lydj paneg, Geg Mylostj (TRENČÍN 1569); strany Laczka, poddaneho pana Sunegoweho w Krasne, ze ho vbyly Streczensczy (TRENČÍN 1584); ten gistj husar mna nožem popihal, po maleg chwily mu ženu stretnucze ubyl a rozkrwawil, yak gu, tak y mna barwir hogit musy (SENICA 1680); Pothurnay Mihal mlačy ubil nasseho rychtara welmy palicou (PODTUREŇ 1772); nebojže sa, milá, mého oklamaní, Pán Boh by ma ubil v mojom vandrovaní (PV 18. st) by ma potrestal F. v kliatbach: Bohdag tya Buh ubil, ked ty darmo ludom ubližugess (H. JASENO 1727); bodag ho Boch ubil, toho čsloweka (KRUPINA 1743) aby ho potrestal 2. nárazmi utlačiť: pocesnik pre chodnjk cestu nech neopussty, krome žeby bil dobre ubitj chodnjk (KoB 1666); ubíjať ndk k 2: trom, cuo okolo trubi hlinu ubigali, obet masa lib 2 1/2 (ŽILINA 1718-19); chiza se zanassa, len se tež wimiwa, skleb se ubiga a gine práce se konagi, ktere su potrebne (s. l. 1753); conspisso: usedám, sedlé delám, ubjgám (KS 1763); pavicula: kyganice, ktere humno neb podlahu ubigagu (DSL 18. st)