Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ubiť -je -jú dok.

1. (veľmi) zbiť (význ. 3), nabiť, dobiť: u. niekoho na smrť

2. nárazmi utlačiť, udupať: u. zem ubíjadlom; u-tý sneh

3. expr. zabrániť rozvíjaniu, potlačiť; zdeptať: u. v niekom talent; u-tý samotou;

nedok. ubíjať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ubíjať ‑a ‑ajú nedok.

ubíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.

moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov


skľučovať spôsobovať duševnú ochabnutosť • ubíjaťdeprimovaťdeptať: okolie ma skľučuje, ubíja, deprimuje, depcestiesňovaťtiesniť: neúspech ho skľučoval, tiesnilzarmucovaťzroňovaťkormútiťskormucovaťkniž. rmútiť (spôsobovať smútok, zármutok; robiť smutným): správy o nešťastí v rodine nás zarmucujú, zroňujú, kormútia

p. aj trápiť


utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčaťstlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopypritláčaťpritlačovaťpritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastlinyutĺkaťubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betónudupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chatyutľapkávaťuťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľudujarmovaťkniž. jarmiťzotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národyexpr.: gniaviťdegviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosťdeptať: deptať ľudské právaubíjaťdláviť: vedome ho psychicky ubíja, dláviprenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názorytyranizovaťterorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ubíjať p. ubiť


ubiť, ubije, ubijú dok.

1. (koho) veľmi nabiť, zbiť, vybiť: Starý bol by ju ubil, možno i zabil. (Kuk.) Čík dal (dôstojníka) palicami do smrti ubiť. (Jégé)

2. (čo) udupať, utlačiť: ubitá zem, pôda; Pivnicu posypal zrnitým pieskom a ubil kyjanicou. (Heč.)

3. (koho, čo) potlačiť, zničiť: Fotografická vernosť v charakteristike ubila v ňom poeta. (Vlč.) Ubili ho všakové starosti. (Kuk.) Vašu čistú, nevinnú dušu tam ubili. (Stod.)

4. zried. (koho) v súťažení (v umení, v športe, v hre) premôcť, poraziť, nabiť: V koloristike ste ma predbehli, ubili. (Vaj.) Myslím, že by som vás i ja ubila (v tenise). (Jégé);

nedok. k 1-3 ubíjať, -a, -ajú

ubiť dk
1. koho veľmi zbiť niekoho, nabiť, dobiť: gestli geden druheho ranie a rychtar gim przykaze obiema, aby s pokogem byli a gestli w tem vbige toho aneb zabige, bude opiet zaruczenie za tu winu (ŽK 1473); Chlewenczy pozbygely a pobraly paneg chudych lydy a vbylj chudych lydj paneg, Geg Mylostj (TRENČÍN 1569); strany Laczka, poddaneho pana Sunegoweho w Krasne, ze ho vbyly Streczensczy (TRENČÍN 1584); ten gistj husar mna nožem popihal, po maleg chwily mu ženu stretnucze ubyl a rozkrwawil, yak gu, tak y mna barwir hogit musy (SENICA 1680); Pothurnay Mihal mlačy ubil nasseho rychtara welmy palicou (PODTUREŇ 1772); nebojže sa, milá, mého oklamaní, Pán Boh by ma ubil v mojom vandrovaní (PV 18. st) by ma potrestal
F. v kliatbach: Bohdag tya Buh ubil, ked ty darmo ludom ubližugess (H. JASENO 1727); bodag ho Boch ubil, toho čsloweka (KRUPINA 1743) aby ho potrestal
2. nárazmi utlačiť: pocesnik pre chodnjk cestu nech neopussty, krome žeby bil dobre ubitj chodnjk (KoB 1666); ubíjať ndk k 2: trom, cuo okolo trubi hlinu ubigali, obet masa lib 2 1/2 (ŽILINA 1718-19); chiza se zanassa, len se tež wimiwa, skleb se ubiga a gine práce se konagi, ktere su potrebne (s. l. 1753); conspisso: usedám, sedlé delám, ubjgám (KS 1763); pavicula: kyganice, ktere humno neb podlahu ubigagu (DSL 18. st)

ubígať ubígať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu