uštedriť, -í, -ia dok. expr. (čo, čoho komu, zried. i čomu) dať, poskytnúť; obdarovať niekoho niečím: Mohol by si nám nové šaty uštedriť. (Jégé) ja by som vám uštedrila múčky. (Taj.) Deň bol teplý, aké príroda časom uštedrí nášmu chladnému kraju. (Vaj.); pren. iron. u. niekomu buchnát, nadávku udrieť ho, nadať mu;
nedok. uštedrovať, -uje, -ujú