ušľachtilý príd.
1. mravne hodnotný, šľachetný: u. človek, u. cit; u-á zábava
2. esteticky dokonalý: u-é formy, u-á hlava
3. odb. majúci dokonalé vlastnosti: u-é sorty ovocia; u-á oceľ;
ušľachtilo prísl.;
ušľachtilosť -i ž.
ušľachtilosť -ti ž.
1. mravne dobrý, šľachetný; majúci, podporujúci mravné hodnoty: u. človek, u-á povaha, u. cit, u-é mravy; u-é zápolenie, u-á zábava, u. šport;
2. majúci pekné, dokonalé formy, dokonalý: u-á hlava, u-á postava, u. zovňajšok;
3. vyznačujúci sa dobrou kvalitou, dobrými, vzácnymi vlastnosťami (napr. stálosťou, odolnosťou ap.): tech. u. kov, u-á oceľ, u-á ruda; u-á omietka škrabaná omietka z kameninovej drviny; hosp. u-á sorta, u-é osivo; u-é plemeno, u. dobytok, u-á zver;
ušľachtilosť, -ti ž.