učenec -nca m. významný vedec, bádateľ: u. svetového mena;
učenecký príd.;
učenecky prísl.
učenec -nca pl. N -nci m.
učenec p. vedec
vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedec • učenec (významný vedec): učenec svetového mena • bádateľ: literárni bádatelia • vedecký pracovník • výskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmu • hovor. expr. vedátor: bude z neho vedátor • zastar.: vedomec (Škultéty) • vzdelávateľ (Škultéty)
učenec, -nca m. človek zaoberajúci sa vedeckým bádaním, vedec, bádateľ: veľký u.; kabinetný u. vzdialený od skutočnosti;
učenecký príd.
učenec m vzdelaný, učený človek: prevraceni učenec ne grunti umeni, ale vszeligake krutosti rapoce (SS 18. st)