učený príd.
1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor
2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;
učene prísl.;
učenosť -i ž.
učený -ná -né 2. st. -nejší príd.
akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolský • univerzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody
2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretický • abstraktný • kabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problém • pejor.: učený • vedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecké • prázdny • bezobsažný • neobsažný • pejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusií • pejor. priakademický (prehnane akademický)
múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý
p. aj vzdelaný, bystrý 2
náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál
učený 1. p. vzdelaný 2. p. akademický 2
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
1. majúci dôkladné vedomosti, školený, vzdelaný, múdry: u. človek, u. profesor;
2. pochádzajúci od múdrych, školených ľudi: u-á debata, u-é slová a reči (Jil.);
3. zastar. u-á spoločnosť, u-é tovarišstvo pomenovania starých vedeckých spoločností;
učene prísl. učenosť, -ti ž.
učený príd 1. kt. vyniká vedomosťami, veľmi vzdelaný: ktery kniez bere diel rowny swey sestrze bez materzyney rady, nemuoz zadny geho menowati kniezem, lecz bude prwe vczeny a potom na knezowstwie poswieceny (ŽK 1473); nam oznamily, že dwogy c. h. a učenj muž a pan ffarrar Jonas Czernakj predal winiczu swogu wlasnu (BÁTOVCE 1634); ach, moga milá učena hlawička (S. TEPLICA 1676); člowek múdry a učený mnohich wiučuge, slowom, skutkom y prikladom k čnosti priwodzuge (GV 1755); apprime doctus homo: wélmy učeny člowek; versatus: zbehly, umely, učeny (KS 1763); takíto techdi mnohem učeňejší majú biťi nežli ti, kterí holími lekármi slujú (BR 1785) F. žaden se učeným nerodj (SiN 1678); lepssi sprosty w lasce Boskeg, bez wsseho umeňi, než učeny, w kterem žadneg láski Boskeg ňeni (GV 1755); discat qni nescit nam soc sapientia crescit: ktery chce včenjm byti, musy se neyprw včiti (Se 18. st) 2. obsahujúci vedecké poznatky: criticus: saudce, který wecy učené uwážuge, orteluge, ortel o wěcech, o knihách učených wydáwá, chwáli (WU 1750); w temto učeném oswíceném osemnáctem stoletu (BA 1789); subst učený m vedec: žádný i z učených by toto nevedel, kdyby Písma svate nečtel (ASL 1728); starodawný učený tak wipisugú gako gsem ga naposledne zawrel (BN 1789)